národnostnej menšiny a včera na konferencii v Prešove prezentovali jeho predbežné výsledky. Anketári sa pustili do práce na vzorke približne 400 ľudí až v lete. Hlavnou príčinou zdržania výskumného projektu Sebapoznaním Rusínov k aktivite bolo aj meškanie finančných prostriedkov z Európskej únie zo všeobecne známych dôvodov. Napokon projekt sa podarilo uskutočniť za finančnej podpory Nadácie na podporu občianskych aktivít v Bratislave, Ministerstva kultúry SR a finančnej podpory občanov, od ktorých ZIRS dostal vyše 30-tisíc korún ako účelovo smerovanú jednopercentnú časť dane.
Zadávateľ projektu výskumom sledoval niekoľko cieľov, ale hlavný bol poznať názory a postoje príslušníkov tejto národnostnej menšiny na Slovensku. "Súbor otázok smeroval k tomu, aby sme poznali čo ľudí v skutočnosti trápi. Problémy chceme riešiť bez folkloristiky. Na budúcnosť je potrebné sa pozrieť bez emócii," uviedol podpredseda ZIRS Ján Lipinský. Otázky anketného výskumu mali široký záber a smerovali do štyroch okruhov: identita rusínskeho obyvateľstva, jazyk a kultúra, interetnické vzťahy a politické sympatie.
Zisťovaný pocit príslušnosti k Rusínom bol u skúmanej vzorky dosť silný a blížil sa k maximu. Zo siedmych možných bodov dosiahol skoro šesť. Lenže aj pocit príslušnosti k Slovákom nebol o veľa menší a dosiahol skoro štyri body. "Odpovede boli dosť rozhádzané a zistil sa istý pocit dvojitej identity," komentoval tento výsledok jeden z vykonávateľov projektu František Baumgartner. Predsa len sa ukázal aj určitý posun k väčšiemu uvedomeniu si príslušnosti k tejto národnostnej menšine, pretože podľa jednej z otázok pri sčítaní ľudu v roku 1991 sa k rusínskej národnosti hlásilo niečo vyše 51 percent respondentov ankety a k slovenskej vyše 30 percent, avšak pri podobnom sčítaní v minulom roku sa už k rusínskej národnosti z nich hlásilo skoro 70 percent a k slovenskej 24 percent. Z ankety vyplýva, že najsilnejší vplyv na hlásenie sa k tejto národnosti má rodinné zázemie. Zároveň výskum zistil, že ľudia majú len hmlisté vedomosti o pôvode Rusínov. Napríklad šesť percent opýtaných uviedlo, že Rusíni sú Slováci východného obradu a vyše 32 percent uviedlo, že sa nad tým nezamýšľali.
Nadpolovičná väčšina opýtaných si želá viesť vzdelanie svojich detí v slovenskom a rusínskom jazyku, pričom na stredných a vysokých školách viac preferujú úradný jazyk, čo si spracovatelia výskumu vysvetľujú väčším dôrazom na ich budúce uplatnenie sa v spoločnosti.
Výskum ukázal aj slabšiu sledovanosť národnostnej tlače, čo bolo vysvetlené potrebou ovládať kodifikovaný rusínsky jazyk. Konečné výsledky prieskumu budú knižne publikované do konca roka. Realizátori projektu pracovníci Spoločenského ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach, ktorí sa na jeho spracovaní zúčastnili ako privátne osoby, sľubujú v monografii rozsiahlejšie spracovanie výsledkov prieskumu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
