"Naučil som sa ľuďom načúvať," tvrdí prednosta okresného úradu Benč
Tohtoročné parlamentné voľby zmenili pomer politických síl. Keďže značný
počet prednostov bol práve z radov SDĽ, očakáva sa ich odvolanie z funkcií. Stane sa tak aj v Prešove, kde je prednostom Milan Benč (na obr.) V súčasnosti je Benč už kandidátom na primátora v komunálnych voľbách. Opýtali sme sa ho ako hodnotí štyri roky svojho prednostovania.
Čo vás pri nástupe do funkcie prekvapilo a čo naopak potrápilo?
Príjemné bolo to, že sa tak zložitá koalícia pravoľavých strán zhodla na menách. Nepríjemné bolo poznanie, akým spôsobom sa v rámci miestnej štátnej správy prideľovali financie na chod úradov. Financovali sa totiž služby a práce na základe ústnych prísľubov, nepodložené rozpočtovými opatreniami. A riešiť 7 mesiacov meškajúce platby bolo nepríjemné.
Čo ste museli riešiť od podlahy?
So zastavením trendu zadlžovania sa a zabezpečením výplat pracovníkom úradu hneď prvé Vianoce. Neľahké bolo predstúpiť pred 342 pracovníkov okresného úradu, vysvetliť im stav, a požiadať o a trpezlivosť. Podobne navonok voči dodávateľom energií, tovarov, prác a služieb. Vtedy asi 40 percent mojej práce tvorilo vybavovanie platieb dodávateľom.
Čo z vašich činov vo funkcii považujete za najdôležitejšie?
Predovšetkým to bola inventarizácia hospodárenia, ďalej zmeny na niektorých vedúcich postoch, ako aj návštevy v kanceláriách pracovníkov. Diskusie o zmene spôsobu práce v rámci úradu smerom k občanom.
Viete nám povedať čo bolo najťažšie?
Vyriešiť staré pracovnoprávne spory. Celkove v ôsmich prípadoch nešlo iba o mzdu, ale aj o morálne zadosťučinenie.
Ktorú zo svojich skúseností ste vo funkcii využili?
Boli to skúsenosti z pracovnoprávnych vzťahov ešte z projektovej organizácii a na mestskom úrade a tiež z uzatvárania hospodárskych zmlúv. Profesijne som využíval znalosti z inžinierskej činnosti, zo stavebného dozoru, ako aj projektovania. A to najmä pri opravách, rekonštrukciách a novostavbách v školstve, ale aj budovy okresného úradu. Tieto skúsenosti sa mi zišli i pri návšteve obcí v prvom polroku 1999, kedy som so starostami prešiel stav a spracovanie územných plánov. Na základe nich mohli obce a mestá žiadať financie z fondov rozvoja bývania a životného prostredia. A do okresu takto prišlo vyše sto miliónov korún.
Iste je aj niečo čo sa vám nepodarilo. O čo išlo?
Presvedčiť nadriadené orgány, že sme pre štát ako najväčší okres na Slovensku efektívni, a že treba posilniť stav pracovníkov najmä na odbore sociálnych vecí a pôdohospodárstva. A nepodarilo sa mi dokončiť rekonštrukciu strechy 46- ročnej budovy okresného úradu.
Ku ktorým z realizovaných akcií sa hlásite?
Urobili sme vstup do budovy OÚ pre vozíčkárov, pre úsporu energie vymenili 27-ročné plynové kotly, zmenili vykurovací topný systém na zónový s reguláciou, opravili chodby, hygienické zariadenia, elektroinštaláciu a podobne. Ale dôležitá bola aj spolupráca so zástupcami médií, otvorená informovanosť o práci úradu, či prijatie každého občana, ktorý chcel niečo riešiť. Na úrade som prijal asi 3 500 občanov, mimo neho to ani neviem spočítať. Dôležitá bola tiež spolupráca s podnikateľmi, so starostami obcí a primátormi miest, riešenie problémov v pracovných kolektívoch.
Tvrdá organizátorská práca zocelí človeka. Čo vo vás tieto roky zanechali?
Naučil som sa ľuďom načúvať. Je jedno, či to bol bežný občan, podnikateľ, funkcionár alebo cudzí štátny príslušník. Ak bolo treba hľadať riešenie, pomenovať problém a otvorene povedať, čo je možné a čo nemožné. Jednoducho byť priamy a otvorený, lebo v opačnom prípade by sa človek rýchlo zamotal do výmyslov a lží. Na druhej strane som zistil, že priamosť a otvorenosť sa dá zneužiť. Tiež, že čo človek robí, má robiť naplno.
Ako sa pozeráte na avizované rušenie okresných úradov?
Vo všeobecnosti bola reforma verejnej správy potrebná. Škoda len, že sa spolitizovala. Ja som za systém západoeurópskej verejnej správy. Tam sú regionálne vlády, ktoré spravujú aj okresné úrady s kompetenciami štátu. Mohli sme si vybrať a ušetriť čas a peniaze. Nákladné pre štát sú malé okresy a malé obce. Takže väčšie okresy s vysunutými pracoviskami v menších mestách by mali ostať.
Aké boli vzťahy okresu a mesta Prešov?
Mali pracovný ráz dvoch inštitúcií štátnej a samosprávnej. Štát bol dlžný mestu za nájom budovy okresného úradu a tak sme dohodli zámenu budov, čím sa budova OÚ stala štátnou. Dlh sme samozrejme vyrovnali. Opravili sme z r. 1990 delimitačné protokoly bývalého ONV pre 23 areálov škôl už vo vlastníctve mesta, upravili zmluvy a uznesenia zastupiteľstva k dostavbe telocvične na ul. Važeckej / Šváby / aby pokračovala výstavba telocvične a pod. Politické tričko nemôže ovplyvniť vzťahy funkcionárov, keď ide o rozvoj mesta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
