zastupiteľstve Václav Kohlmayer (na obr.). Keďže ide o jednu z najvýraznejších postáv komunálnej politiky v metropole Šariša a jeho odchod sa vonkoncom nedá označiť ako nenápadný, položili sme mu niekoľko zvedavých otázok týkajúcich sa jeho pohnútok, pre ktoré nateraz z politiky odchádza i zákulisia prešovskej mestskej samosprávy.
Pred štyrmi rokmi ste zvíťazili vo svojom volebnom obvode, mali ste miesto na kandidátke, teda šanca byť opäť poslancom bola veľká. Prečo ste do toho nešli?
"Svoje stanovisko som napísal Okresnému výboru SDĽ. Moje rozhodnutie nebolo ľahké. K spravovaniu mestských vecí mám blízky vzťah. Jednak som robil ašpirantskú prácu na tému urbanistický vývoj Prešova, aj ako učiteľ na filozofickej fakulte sa zaoberám regionálnym rozvojom a manažmentom. Teda mám aj teoretické poznatky i praktické skúsenosti, ale nomináciu SDĽ som odmietol na protest voči praktikám okresného výboru."
Čo máte na mysli pod tými praktikami?
"Znamená to, že keď boli regionálne voľby, tak sa v podstate nanominovali všetci členovia OV SDĽ. Bolo to potvrdené konferenciou a je to legitímne, ale výsledky - keď sa z jedenástich dostal do parlamentu VÚC jeden jediný - mali viesť k prehodnoteniu kritérií výberu, spôsobu nominácií, mali sa zvážiť reálne možnosti. Neudialo sa."
Od takýchto vyvodzovaní konzekvencií sú určité inštitúty. Takým bola v SDĽ okresná konferencia. Na nej ste takýto názor prezentovali, bol výrazne menšinový. Rovnako tak ste neuspeli s názorom, aby radšej kandidoval Milan Benč. Schválený bol Milan Laca, napriek tomu by ste v konečnom dôsledku mali byť spokojný.
"Vôbec nie som spokojný. Ani okresná konferencia nebola schopná sebareflexie. Časť delegátov presadila názor, že bude lepšie, ak o tom rozhodne výbor. Fakt je, že naša členská základňa - platí to aj o mne - vzišla z transformácie z bývalej Komunistickej strany a my sme boli naučení, že revolta a zmeny prichádzajú vždy z tribún, nie z auditória. Aj rok 1968 začal v podstate ako palácový prevrat, nie len dielo členskej základne. I pri Gorbačovovi prichádzali zmeny z ústredia. A naša členská základňa čaká akoby na Mesiáša, kto príde. Raz nám je nedobrý Weiss, lebo je príliš učesaný, potom Migaš, lebo je príliš malý, tak Koncoš, lebo je príliš veľký. Teda náš názor na konferencii bol menšinový. Je to poznačené aj tým, že je skupina ľudí snažiacich sa udržať na vrchole a majú isté mechanizmy, ľudí, ktorí sú permanentnými delegátmi konferencií. Preto sú tie konferencie stále až príliš rovnaké."
Hovorili ste o straníckej sebareflexii. Považujete vaše nekandidovanie za vlastnú sebareflexiu?
"Áno. SDĽ svoju agendu nedokázala zúročiť. Napríklad výstavbu nájomných bytov. Akosi sme ustúpili. Byty na Starej tehelni sa stali takpovediac sociálno-nájomné, no boli určené pre jednu etnickú skupinu. Tam sme mohli protestovať, že tie byty mali byť pridelené tým, ktorí ešte byty od mesta nedostali."
Prečo ste sa nepresadili, keď ste boli od istého času najsilnejším klubom? Naviac opozičným, i keď viazaný takpovediac opozičnou zmluvou...
"Neboli sme opoziční. Mali sme uzavretú zmluvu o koexistencii klubov. To je tým, že istý čas u nás zavládlo, že treba dávať najmä odborné stanoviská a tie sú vtedy, ak všetko prejde konsenzuálne, alebo ak prejde tak, ako chce väčšina. A väčšina boli KDH a SDKÚ, čo sú rodní bratia. Boli sme síce početní, ale chýbala nám razancia. Nepovažujem za dobré, ak zástupca primátora (Laca - pozn. red.), ktorý je mu do istej miery podriadený, je predsedom strany. V strane sa musí správať ináč ako na radnici a politické a pracovné veci sa môžu dostať do protikladu. Z mojej strany ide o sebareflexiu, nedokázal som presadiť v klube a v strane, aby sme mali vlastnú výraznú agendu, ktorú by ľudia pociťovali."
Faktom je, že ako predseda klubu ste sám častokrát iniciovali a dosiahli jednotný postup a dohodu. A to aj pri kľúčových veciach, ako pri rozpočte a podobne, keď celá SDĽ hlasovala jednotne s radničnými návrhmi.
"Určite opozícia nemôže byť za každú cenu proti. Rozpočet určuje ďalšie smerovanie, ale dôležité je aj jeho štrukturovanie vo vnútri. Napríklad mi pripadala komická snaha o presadenie výstavby bazénu. Bolo mi jasné, že je to z mestského rozpočtu nereálne. No presadilo sa, vypracoval sa projekt, ktorý dnes leží zapadnutý prachom."
Váš názorovo blízky kolega Jozef Bujňák, ktorý je matadorom prešovského parlamentu (je v ňom od vzniku samosprávy), sa nedostal na kandidátku SDĽ. Na rozdiel od vás však kandidovať bude, za Ľavicový blok. Vy ste neuvažovali nad alternatívou kandidovať ako nezávislý alebo za ĽB?
"Keď som nespokojný v jednej strane a hneď založím inú, to považujem za scestné. Strany sú o ideách, svetonázore a nemali by byť o funkcii, ale je legitímne právo každého prejsť do inej strany. SDĽ nebol nominovaný nielen J. Bujňák, ale ani Viliam Sopko. To používam ako dôkaz, že nebol principiálny výber kandidátov. Stretne sa skupina ľudí, okresný výbor, a na základe osobných sympatií vyberie... SDĽ zanedbala prácu s členskou základňou a verejnosťou. Nechali ju napospas médiám, ktoré sú v rukách súkromných vlastníkov pravicovo orientovaných."
Tvrdíte, že je scestné prejsť do inej strany. Napriek tomu ste svojho kolegu Bujňáka podporili ako splnomocnenec ĽB pre voľby. Prečo?
"Musí ísť o človeka, ktorý nekandiduje a skutočne som na požiadanie kolegu Bujňáka túto technicko-administratívnu úlohu prevzal. Spočíva v tom, že som od straníckeho orgánu prevzal nomináciu a odovzdal na mestský úrad. To je celé."
Boli ste však za to kritizovaný, hovorilo sa aj o vašom vylúčení z SDĽ kvôli politickému konfliktu záujmov.
"Je taký článok v organizačnom poriadku, že ak sa člen výrazne angažuje v prospech inej strany a poškodí SDĽ, jeho členstvo bude ukončené. Myslím, že v tomto prípade nešlo o nejaké angažovanie. Skôr boli dotknutí, že Bujňák odskočil. Pravdou je, že sympatizujem s volebnými programami ľavicových strán. Nie všetko sa dá akceptovať v každej strane, ale ak sa dokážeme dohodnúť na niektorých spoločných programových veciach, nebude dlho trvať, kým sa vytvorí spoločný blok ľavicových strán. Iná cesta nie je."
Čo bude robiť ďalej Václav Kohlmayer ako politik? Ostávate radovým členom SDĽ?
"Chcem ostať členom SDĽ do smrti. Dúfam, že smrť strany nebude tá prvá. Ak v SDĽ nenájdeme silu na sebareflexiu a zhodnotenie reálnej situácie, tak sa vskutku rozplynieme na sektu. A sektárom by som nechcel byť. Myslím, že v SDĽ nastane obrat. Podľa mňa sa zjednocovanie ľavice nemá uskutočniť na báze novej strany. Predpokladám, že základ bude SDĽ. Je etablovaná v Socialistickej internacionále, je to dobrá značka, i keď sa teraz trochu pokazila. Mimochodom, aj Bujňáka som najprv presviedčal, aby zotrval. Rozhodol sa odísť, no napokon som ho podporil i preto, že nie je mi jedno, kto je na čele iných ľavicových strán."
Kto bude podľa vás prešovským primátorom?
"Netrúfnem si tipovať. Myslím, že každý z tých troch favoritov (Benč, Kopčák, Kužma - pozn. red.) by svoju úlohu zvládol. V každom prípade však voľby primátora v Prešove budú najmä o Spravbyte a špeciálne o tepelnom hospodárstve."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
