tejto dobe bežne vyvierala zo zeme. V rímskych dejinách sa zase dočítame, že aj antický Rím bol osvetlený fakľami. Stredoveké mestá zase používali na osvetlenie olejové lampy, čo sa zachovalo do polovice 20. storočia.
Veď ešte v roku 1946 nebolo na rozvodný systém východoslovenských elektrárni napojených sedem okresných miest na východe Slovenska. Tie nemali ani vlastnú mestskú elektráreň. Používali tiež olejové lampy. Výrazné zlepšenie nastalo až pri plynofikácii miest svietiplynom v druhej polovici 19. storočia. Na Slovensku to bola Bratislava a Košice, neskôr Trnava. Plynové lampy slúžili spoločne s elektrickým verejným osvetlením ešte v roku 1968.
Aj naše mesto Spišská Nová Ves - prešlo za sto rokov komplikovaným vývojom verejného osvetlenia.
Spišskonovoveská elektráreň bola zapojená 15. apríla 1894. V dejinách mesta sa uvádza, že inštalované zariadenie je schopné zásobiť 2 000 kusov trvalo svietiacich alebo 2 500 kusov inštalovaných šestnásť sviečkových a šesť kusy oblúkových svietiacich telies.
Verejné osvetlenie mesta slávnostne sprístupnili 22. decembra 1894, a to ako dar mesta Novovešťanom ku Vianociam. Treba však pripomenúť, že verejné osvetlenie v tom čase neslúžilo pre osvetlenie ulíc a námestí, ale v prvom rade malo propagačný charakter. Na verejnú sieť nebol napojený žiaden odberateľ dokonca ani verejná budova. V tom čase sa totiž obyvatelia mesta inak dívali na elektrinu ako dnešný moderný človek. V takomto zložení ostalo verejné osvetlenie prakticky aj do existencie elektrárne do júna 1956.
Zaujímavosťou v tomto prípade je, že vtedajšie verejné osvetlenie bolo pomerne zložito ovládané. Zapínalo a vypínalo sa ručne na pätnástich miestach. Dokonca pri týchto úkonoch pomáhali aj miestni maloodberatelia. Centrálne zapínanie a automatika nebola možná, a to kvôli rovnosmernému systému 120 V a úbytok napätia, na čo sú žiarovky veľmi citlivé.
Obsluhu a údržbu verejného osvetlenia zabezpečovali pracovníci elektrárni. Jeho prevádzku sledovala mestská polícia, ktorá každodenne hlásila poruchy, prípadne potrebnú výmenu žiaroviek. Treba pripomenúť, že do verejného osvetlenia bol zavedený dôkladný poriadok. Napriek tomu, spotreba elektriny nebola merateľná pre rozsiahlosť rovnosmerného vonkajšieho vedenia.
Zmena nastala až v roku 1956, keď došlo ku rekonštrukcii rozvodne rovnosmernej sústavy 240/120 V na striedavú 3 380/220 V. Verejné osvetlenie sa v takomto stave nachádza dodnes.
Napriek modernizácii doby ešte dnes existujú mestá, kde elektrické verejné osvetlenie nepoznajú. Ide napríklad o americké veľkomestá konkrétne bulvárne štvrte. Nahrádza ho totiž obrovská neónová reklama.
Spotreba elektriny na obyvateľa v dnešných časoch v porovnaní s rokom 1945 vzrástla na sedemnásťnásobok. Toto číslo sa dá porovnať iba so spotrebou mydla a piva.
Inštalovaný výkon verejného osvetlenia v našom meste dosahuje hodnotu 1 MW. Takže mestská elektráreň z roku 1894 s troma parnými strojmi a s troma vodnými turbínami by dnes sotva stačila zásobiť terajšie verejné osvetlenie mesta Spišská Nová Ves.
Autor: Jozef GAVEL
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
