môže osiať náhradnými plodinami na jar, avšak keď niečo na jeseň nepozbierame, tak už to nespeňažíme," povedal nám riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč (na snímke).
Tieto obavy pramenili z nezvyklo daždivej jesene, čo spôsobilo, že aj najlepší pestovateľ zemiakov v prešovskom regióne súkromne hospodáriaci roľník Ján Komár ešte začiatkom novembra mal ich ešte nepozbieraných na 30 hektároch.
Napriek tomu zemiaky zo všetkých vyše 400 hektárov poľnohospodári prešovského regiónu pozbierali so slušnou úrodou, ktorá sa v priemere približovala k 19 tonám z hektára. Z toho sú prekvapení aj samotní poľnohospodári, pretože po toľkých dažďoch neočakávali ani zopakovanie minuloročnej úrody, kedy v priemere dosiahli okolo 16 ton z hektára. J. Komár tromfol ostatných pestovateľov zemiakov aj tentokrát, keď dosiahol úrodu vyše 20 ton z hektára.
Nespokojnosť vládne s úrodou kukurice na zrno. Zasiali ju na 1 117 hektároch, ale pozbierali z 1 014 hektárov. Zostatok presunuli ku kukurici na siláž, pretože úroda nezodpovedala kvalitatívnym požiadavkám. Úroda bola len 3,6 tony z hektára, aj keď sa predpokladá, že mohla byť minimálne o jednu tonu vyššia. Tá padla za obeť zlodejom. Nespokojnosť je aj s úrodou kukurice na siláž, ktorú v prešovskom regióne pozbierali z 3 147 hektárov. Lenže priemerná úroda bola nižšia ako 20 ton z hektára. Pritom aj v podmienkach regiónu by sa malo vypestovať kukurice na siláž aspoň 35 až 45 ton z hektára. Je to totiž krmovina, ktorá je základom kŕmnych dávok.
"Pokiaľ nebudeme mať dostatok kukurice na siláž, tak ani ekonomika nebude. Raz darmo, výroba škrobovej jednotky a sušiny z krmovín je oveľa lacnejšia, ako výroba z jadra. Tu niet čo ustupovať. Musíme ísť tvrdo po tom, aby sme v kukurici na siláž tých 40 ton z hektára docielili, keď chceme, aby sme z toho urobili základ výroby mlieka," poznamenal M. Košč. Práve výroba mlieka, u ktorého poľnohospodári prešovského regiónu majú slušnú kvótu, dobrých chovateľov a prosperujúcu mliekáreň v Sabinove, je stabilizujúcim prvkom prvovýroby. To sa už nedá povedať o výrobe bravčového mäsa, ktorého trh je nestabilný. Momentálne výkupné ceny za kilogram bravčoviny pod vplyvom dovozu lacného bravčového mäsa zo zahraničia "spadli" na 40 až 42 korún. "Naše podniky ešte nie sú pripravené na to, aby vedeli vyrobiť bravčové mäso za 42 korún a s tým sa asi aj v budúcnosti ťažko vyrovnajú. Tu som skeptický," dodal M. Košč.
Hoci sa poľnohospodárom prešovského regiónu napokon podarilo pozbierať všetku úrodu jesenných plodín, neznamená to, že je všetko v poriadku. Čaká ich ešte jej speňažovanie a keď sa podarí aj to, tak potom nasledujú "chodenia" za vlastnými peniazmi za realizovanú produkciu. Veľa manažérov poľnohospodárskych podnikov sa priznáva, že v tomto čase sú vyťažení najmä týmto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
