Poniektoré poľnohospodárske podniky siali ešte koncom novembra, ale ako ukazuje biologická inventarizácia k 30. Novembru, úroveň odporúčaných ministerstvom pôdohospodárstva výmer osevov ozimných plodín nedosiahli. Ozimnú pšenicu poľnohospodári prešovského regiónu zasiali len na 77 percent odporúčaných plôch, ozimný jačmeň na 26 percent, raž na zhruba 30 percent, triticale na 65 percent. Jedine u repky ozimnej odporúčané plochy boli prekročené. Namiesto 4 000 hektárov ju osiali na 5 100 hektároch, čo je vyše 127 percent.
"Hlavným dôvodom je nepriaznivé počasie, ale bohužiaľ musíme konštatovať, že trhový princíp dominuje nad princípom úrodotvorného potenciálu pôdy. Momentálny efekt je v tomto prípade prednejší, ako dlhodobý trvalo užívateľný rozvoj. Verím, že sa to postupne bude korigovať, ale teraz je takáto situácia a musíme to rešpektovať," uviedol pre náš denník riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč. Poľnohospodárske podniky sú podkapitalizované, preto orientovanie sa poľnohospodárov na konkrétne požiadavky trhu je pochopiteľné.
Ak sa doteraz v obilovinách orientovali na ozimnú pšenicu, keď v tomto roku ju žali z 8 671 hektára, tak teraz ju zasiali len na 6 485 hektároch. Naposledy takúto plochu osiali ozimnou pšenicou v roku 1999. Okrem počasia situáciu ovplyvnil aj trh, keď bol problém predať potravinárske obilie za prijateľnú cenu. U ozimného jačmeňa je dôvod nízkej výmery skôr ten, že jeho úroda nenaplnila očakávania poľnohospodárov a naviac porasty postihli choroby. Raž je zasa kapitolou samou o sebe. M. Košč poznamenal: "Je obrovský pretlak potravinárskej raže na trhu. Známa je veta, že celá severná Európa stojí na raži, takže niet ju kam vyvážať a doma toľko raže na potravinárske účely nie je treba." Pri siati triticale, čo je kríženec raže a pšenice, sa poľnohospodári viac snažili priblížiť k odporúčaným plochám. Dôvodom je to, že triticale je dobrou krmnou plodinou s dobrým úrodotvorným potenciálom.
O tom, že sa poľnohospodári v poslednom čase snažia viac prispôsobiť požiadavkám trhu svedčí tiež prekročenie odporúčanej plochy pre osev repky ozimnej. Skúsenosti ich naučili, že je to vynikajúca tržná plodina, ktorá dáva príležitosť na zárobok. "Nie je to v súlade so vzorovým postupom pri oseve, lebo repka sa výrazne dostáva nad 10 percent osevu na ornej pôde. To je hranica, kde potom treba počítať s dodatočnými vstupmi z titulu väčšej rizikovosti, náchylnosti na choroby a toho, že pred ňou nebola vhodná predplodina. Preto treba počítať s väčšími vstupmi v hnojení aj v chemickej ochrane," varoval M. Košč. Pritom poľnohospodári prešovského regiónu musia rátať s rozširovaním osevnej plochy pre horčicu, čo je príbuzná plodina s repkou. Tohto roku ju zbierali na 400 hektároch a v jari ju zasejú asi na ešte väčšej ploche, pretože na trhu má odbyt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
