pracovná porada predsedov, podpredsedov a riaditeľov regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva zahraničných vecí, delegácie Európskej komisie na Slovensku a Výskumného ústavu ekonomiky pôdohospodárstva a potravinárstva. Hlavnou témou bol vplyv vstupu Slovenska do EÚ na naše poľnohospodárstvo.
Dôvod bol jasný. EÚ poľnohospodárom všetkých pristupujúcich krajín v prvom roku vyplatí len 25 percent priamych platieb v porovnaní s príspevkami pre poľnohospodárov terajších členských štátov.
"Minister pôdohospodárstva sa vyjadril, že to bude ďaleko lepšie, ako doteraz," uviedol pre náš denník riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo Vranove nad Topľou Juraj Michalov. Na porade prezentovali praktický dopad vstupu Slovenska do EÚ na základe poslednej našej negociačnej pozície. Podľa nej naši poľnohospodári v prvom roku členstva dostanú okolo 7,587 miliardy slovenských korún vo forme priamych platieb a ďalšie by mali dostať cez štrukturálne zdroje a z národných zdrojov. Mimochodom, na rok 2003 majú poľnohospodári schválené v štátnom rozpočte dotácie v čiastke cez 10 miliárd korún, čo je zhruba na úrovni tohto roku.
Na porade odznela aj informácia, že v priebehu troch rokov od vstupu Slovenska do EÚ sa ráta s príjmom pre poľnohospodárov vo výške asi štyri milióny korún, ktoré by mohli plynúť zo zvýšenia cien niektorých poľnohospodárskych komodít. Mnohí poľnohospodári však s týmito príjmami veľmi nerátajú, čo súvisí so slabou sociálno-ekonomickou situáciou väčšiny obyvateľov Slovenska. Riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove Ján Hanudeľ (na obr.) sa domnieva, že skôr dôjde k poklesu predaja: "Ľudia budú kupovať len toľko, na čo im vystačia peniaze."
Okrem toho nám EÚ zvýšila kvóty produkcie mlieka, izoglukózy či stavy oviec a kôz oproti pôvodne ponúkaným množstvám. Treba však podotknúť, že poľnohospodári žiadali oveľa viac, aby mali väčší podnikateľský priestor. Na riešenie tohoto problému sa núkajú aj iné možnosti. Napríklad dvojstranné dohody jednotlivých pristupujúcich štátov. J. Michalov sa podelil s informáciou z porady, že ministri pôdohospodárstva Slovenska a Čiech by mali rokovať o prípadnej výmene časti kvót. My by sme chceli od Čechov časť ich kvóty na produkciu mlieka a naopak by sme im mohli ponúknuť niečo z našej kvóty napríklad v chove kráv bez trhovej produkcie mlieka.
Podstatným pre poľnohospodárov je prílev finančných prostriedkov do agrosektoru. Napriek uisťovaniu vládnych činiteľov, že po vstupe do EÚ ich bude viac, poľnohospodári sú skeptickí. "Môžeme, ale ani nemusíme dostať tieto peniaze v takých ideálnych objemoch, aké na porade boli prezentované. Bude to otázka, podobne ako pri programe Sapard, ako dokážeme využiť štrukturálne fondy," mieni J. Hanudeľ.
Štrukturálne fondy sú totiž určené nielen pre poľnohospodárstvo, ale majú širší záber a sledujú celkový rozvoj vidieka. Pokiaľ priame platby sú nárokovateľné, tak pri uchádzaní sa o zdroje zo štrukturálnych fondov je potrebné splniť určité kritériá. J. Hanudeľ sa nazdáva, že pre našich poľnohospodárov pri ich súčasnej pripravenosti "tieto peniaze budú ťažko dostupné."
Poľnohospodári vyčítajú vláde nedostatočnú podporu negociačnému tímu pri vyjednávaní podmienok vstupu do EÚ. "Hlavne nevybojovali presun peňazí zo štrukturálnych fondov do priamych platieb tak, ako sa to podarilo Českej a Poľskej republike. Oni to považujú za úspech," vyjadril jednu z výčitiek J. Hanudeľ. Ide o to, že podmienky, ktoré si vyjedná pri vstupe do EÚ jedna krajina, platia len pre ňu a nie automatický aj pre všetky ostatné. Keďže na porade v Nitre boli prezentované zatiaľ len hrubé prepočty dopadu vstupu Slovenska do EÚ na poľnohospodárstvo, hneď od začiatku roka budú prebiehať modelované školenia podľa regiónov s porovnateľnými podmienkami, na ktorých sa tieto dopady vyšpecifikujú.
Poľnohospodári by však od vlády chceli počuť aj jej predstavy o budúcnosti nášho agrosektoru. Keďže premiér Mikuláš Dzurinda neodpovedal na list predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivana Oravca, v ktorom ho pozýval na stretnutie s poľnohospodármi, kde by si tieto záležitosti vydiskutovali, pripravujú petíciu, pod ktorú do konca marca chcú získať do 50 tisíc podpisov. Základnou požiadavkou petičnej požiadavky poľnohospodárov je, aby s nimi vláda vôbec rokovala. Zatiaľ to totiž vyzerá tak, že je jej budúcnosť nášho poľnohospodárstva ľahostajná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
