tretieho júla minulého roku o návrhu riešenia vzťahov medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica. Podľa neho sa územie, na ktorom leží sídlisko Juh stáva súčasťou územia mesta Kežmarok. V súlade s týmto stanoviskom sa v bode B spomínaného vládneho uznesenia, ďalej uložilo predsedovi Štatistického úradu Slovenskej republiky upraviť aj počty obyvateľov mesta Kežmarok a obce Ľubica a prednostovi Krajského úradu v Prešove zabezpečiť vysporiadanie dotknutého územia.
Po vyše polroku sa proti tomuto uzneseniu stavia generálny prokurátor SR Milan Hanzel. Ten poslal ministerstvu vnútra list, v ktorom upozorňuje ministra Vladimíra Palka, že vláda nemala ústavné ani zákonné splnomocnenie rozhodnúť o tom, že územie, na ktorom leží sídlisko Juh mesta Kežmarok, sa stáva súčasťou územia mesta Kežmarok a vláda SR či ani iný štátny orgán nemá oprávnenie umožňujúce vynútiť uzavretie výmennej či kúpnej zmluvy medzi obcami Podľa jeho názoru ide o výlučnú záležitosť obcí. Podľa neho to teda znamená, že bez súhlasu obce Ľubica nie je možné zmeniť dnes platný právny stav týkajúci sa územia tej časti sídliska Juh, ktoré leží v katastrálnom území obce Ľubica.
V stanovisku sa pritom odvoláva na fakty týkajúce sa vytvorenia obce Ľubica, ktorá bola vytvorená na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 21. júla 1992 číslo 644. Rozdelenie mesta Kežmarok bolo podľa predkladacej správy vykonané na základe žiadosti mesta, po vykonaní hlasovania obyvateľov v časti obce Ľubica a po podpísaní dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov po rozdelení mesta. V dohode sa ustanovilo, že do správy a vlastníctva novej obce Ľubica prejde dňom určeným vládou katastrálne územie Ľubica o výmere 26 421 459 metrov štvorcových s tým, že územie o rozlohe približne 12 hektárov, zastavané časťou sídliska Juh, bude predmetom výmennej zmluvy. K uzavretiu výmennej zmluvy však nedošlo, a tým ani k usporiadaniu sporného územia a k zmene priebehu hranice medzi mestom a obcou.
Úlohu usporiadania územia obcí mal pritom podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 644 z roku 1992 zabezpečiť prednosta Okresného úradu v Poprade. Ten listom z 24. augusta 1992 požiadal Stredisko geodézie a kartografie v Poprade o vypracovanie zmeny územia obcí, a to vyčlenením katastrálneho územia novej obce a zapísaním nových hraníc do katastra nehnuteľností. Pretože nedošlo k dohode obcí, stredisko geodézie a kartografie túto zmenu nevykonalo.
Vláda SR mala svojím júlovým uznesením číslo 756 záujem vyriešiť tento stav a zabezpečiť splnenie dohody o majetkovoprávnom usporiadaní z 22. 1. 1992. Podľa Hanzela však pri tom vláda neprihliadala na legislatívne zmeny, ktoré za obdobie desať rokov nastali a prekročila tak svoje ústavné a zákonné oprávnenia, vzhľadom na nedostatok pôsobnosti vlády vo veci rozhodovania o hranici medzi dvomi obcami bez súhlasu obidvoch. Podľa mienky generálneho prokurátora SR je teda konanie vlády v rozpore s Ústavou SR a jej júlové uznesenie číslo 756 je potrebné zrušiť. "S jeho zrušením sa plne stotožňujem. Generálny prokurátor konal na podnet, ktorý mu zaslala naša obec a zhruba pred poldruha mesiacom sme od neho dostali list, ktorý je prakticky teraz predkladaný vláde. V ňom sa jasne konštatuje, že sídlisko Juh stojí na katastrálnom území obce Ľubica. Preto patrí nám, rovnako tak ako jeho obyvatelia," povedal na margo danej veci starosta Ľubice Otto Dovjak.
S Dovjakovým i Hanzelovým tvrdením však jednoznačne nesúhlasí kežmarský primátor Igor Šajtlava. "Rozhodne sme proti. Uznesenie vlády o riešení vzťahov medzi nami a Ľubicou podľa nás neodporuje ústave a vláda SR pri jeho priatí neprekročila svoje právomoci. Ak, by ho aj prípadne mala zrušiť, potom musí v prvom rade zrušiť aj uznesenie vlády z roku 1992, na základe ktorého došlo k vytvoreniu obce Ľubica," povedal nám kežmarský primátor s dodatkom, že ako niekdajší predseda petičného výboru za mesto Kežmarok určite urobí všetko pre to, aby kežmarská samospráva spor s Ľubicou vyhrala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
