znenie zákona o územnom konaní a stavebnom poriadku, ako aj stavebného zákona na medzirezortné pripomienkovanie. Stalo sa tak tesne pred Štedrým dňom a termín na predloženie pripomienok skončil včera. Nezvyčajne krátky čas, ak uvážime, že počas vianočných a novoročných sviatkov bolo veľa kompetentných predovšetkým pri svojich rodinách a nie na pracoviskách.
Poznamenávame, že návrh súvisí s prechodom kompetencií spojených so stavebnou činnosťou na obce s účinnosťou od 1. januára 2003.
Faktom však je, že po prvýkrát v histórii sa v rámci medzirezortného pripomienkovania mohli k návrhu stavebného zákona vyjadriť aj občania. Otázkou však je koľkí si to v takom krátkom čase stihli všimnúť. Ak by rovnaké výhrady podalo viac ako 500 občanov formou hromadnej pripomienky a navrhovateľ by jej nevyhovel, je povinný prerokovať ju so zástupcami verejnosti v takzvanom rozporovom konaní. Ak ani tak nedôjde k dohode, o pripomienke musí rozhodnúť vláda.
Možno si kladiete otázku, prečo návrhu venujeme takú pozornosť. Spúšťacím momentom je fakt, že návrh zákona v ustanoveniach o vyvlastnení, teda boľavom celoslovenskom probléme, presne mapuje súčasne platný stavebný zákon z roku 1976.
Verejnosť totiž ešte nezabudla na proces vyvlastňovania pri výstavbe Nábrežnej komunikácie v Prešove, ani na peripetie, ktoré rodina Drutarovských prežíva v tej súvislosti už dobré tri roky. Dodnes sa neskončili. Majiteľ vyvlastnenej nehnuteľnosti Oto Drutarovský nám včera povedal: "Doteraz bývame v dome vyvlastnenom v októbri 2000. Dodnes nemáme bytovú náhradu a suma, ktorú nám stavebník vyčlenil za vyvlastnenie je v depozite súdu. Na naše protesty k spôsobu vyvlastnenia, ktoré malo veľa právnych nedostatkov reagoval okresný, krajský, ba aj generálny prokurátor a teraz sa podnetom na rozpor v zákone, spolu s ostatnými na celom Slovensku, zaoberá aj Ústavný súd SR."
Ustanovenie o vyvlastnení v rovnakom znení teda opäť dáva zelenú pokračovaniu ponižovania občanov. Ignoruje aj všetky doterajšie hlasy verejnosti za spravodlivé odškodnenie vyvlastnených občanov, či existujúce súdne spory. Pritom vyvlastnenie sa už netýka len stavieb vo verejnom záujme, hoci tento pojem nie je v legislatíve striktne definovaný, ale od roku 1999 vyvlastnenie platí už aj pre potreby súkromných investorov. Právna úprava v tomto znení teda umožňuje jednoduchou procedúrou, bez rozhodnutia súdu, vyvlastňovať majetok občanov bez poskytnutia primeranej náhrady. Presnejšie, podľa vyhlášky ministerstva financií č.465 z roku 1991 Zb., teda podľa trhových cien z roku 1991, pričom ceny nehnuteľností a náklady na obstarávanie stavieb, či náhradného bývania, odvtedy niekoľkonásobne vzrástli.
Prijatie takéhoto zákona by prinieslo neprípustné a neústavné obmedzenie vlastníckych práv občanov a právnických osôb, čo garantuje čl. 20 odst. 4 Ústavy SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ako nám povedal hlavný splnomocnenec občianskej iniciatívy, ktorá bojuje za zmenu právnej úpravy, Richard Drutarovský (vychádzajúc aj z osobných skúseností- pozn. red.),v zákone by sa malo objaviť ustanovenie o primeranej náhrade za vyvlastnenie, ako aj o tom, že vyvlastňovacie konanie by mal riadiť súd a nie stavebný úrad, ktorým je podľa predkladaného návrhu obec. Tiež nástroj na posilnenie istoty užívateľa vyvlastnenej nehnuteľnosti, najmä ak slúži ako obydlie.
Splnomocnenkyne Eva Kovačechová a Renáta Miňová upozornili aj na ustanovenie o vymedzení účastníkov stavebného konania, ktoré je oproti terajšiemu zákonu reštriktívne a diskriminujúce. Navrhovaný zákon totiž nájomcov bytov a nebytových priestorov nepovažuje za účastníkov stavebného konania, pričom práve ich účasť je v poslednom období nástrojom na presadzovanie práva na priaznivé životné prostredie. Prax to už neraz potvrdila pri rozhodovaní o výstave výrobných komplexov, fabrík, benzínových čerpadiel, parkovísk a podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
