ktorého stretnete skôr pri rieke, ako v hypermarkete, vydáva každý rok novú zbierku. Doteraz ich vydal päť a každá sa volá rovnako. Milujem... Okrem toho, že píše, rád objíma stromy, pozoruje zvieratká a deti a zájde si na pohár dobrého piva. Tvrdí, že ženy sú najdokonalejšie bytosti vo vesmíre a ľudia až príliš rozmýšľajú mozgom a nie srdcom. Je ženatý. So svojou manželkou Máriou má dve deti. Počas našej debaty spontánne navrhol tykanie. Jeho žiadosť preniesť tykanie i do článku sme však z úcty k nemu nerešpektovali, i keď s ťažkým srdcom.
Kedy ste prišli na to, že vo Vás drieme básnik?
Básnik drieme v každom z nás. Len nie každý to zistí. Prvú báseň má každý človek v sebe už vtedy, keď sa narodí a vyjde z vesmírneho lona. Najväčšími básnikmi sú deti. Verte mi, že keď ich budete počúvať, či to budú vaše vlastné, alebo deti v škole, alebo na ihrisku zistíte to. Deti robia všetko tak nádherne a intuitívne. To isté platí pre zvieratká. Je nádherné pozorovať ich, ako berú život tak, ako ide.
Znamená to, že dospelí ľudia príliš špekulujú?
Je to doba mozgu. Hoci od mozgu k srdcu je iba tridsať centimetrov. Pre veľa ľudí je to až príliš veľká vzdialenosť.
Dá sa s tým niečo robiť?
Iste. Nájsť v sebe toho básnika. Nájsť v sebe dieťa. Všimnúť si, ako včielka pristáva na púpavu, alebo objať čerešňu a to nielen na prvého mája. Ja osobne to tak robím. Chodím na záhradku a tam objímam čerešňu a aj ostatné stromy.
Kedy najčastejšie prichádzajú inšpirácie?
Všimnite si ľudí, ako málo sa pozerajú okolo seba. Buď majú v ruke mobil, alebo sa s niekým rozprávajú, alebo vlečú v rukách tašky a dívajú sa do zeme. Sú unavení. Je jedno, či je pracuje v úrade, alebo v bani. Mňa inšpirujú aj napríklad oblaky a ich premena. Sú v nich vesmírne bytosti. Mňa oslovujú nadránom. Určite si ste si všimli, že pri každej básni uvádzam čas, kedy bola napísaná. Nadránom ma vesmírne bytosti zobudia, zoberiem si kus papiera a zapíšem si to, čo počujem. Sú to hlasy srdca. Je to vec videnia, cítenia a ochoty počúvať.
Čo nasleduje potom?
To, čo zachytím si zapíšem. Potom idem na pivo do "Škôlky", tam to rozpracujem. Doma si báseň prepíšem do počítača. Jeden výtlačok ide do osobného archívu. Niekoľko si vytlačím, alebo dám rozmnožiť na farebné papiere a rozdávam ich ľuďom.
To je milé. Aké sú ich reakcie?
To je správna otázka. Väčšinou sa na papier iba zahľadia a povedia, že teraz nemajú čas, že na to potrebujú kľud a pokoj. Niektorí si báseň prečítajú priamo na mieste. Väčšina to nekomentuje. Nemá k poézii žiadny vzťah. Občas mi niekto povie, že som citlivý človek.
Ako sa básne dostali až do knižky?
Pri každej z piatich zbierok, ktoré vyšli mi pomáhali moji priatelia. Od korektoriek až po grafikov a sponzorov. Bez nich by som ich nevydal.
Päť zbierok vydajú niektorí básnici za celý život...
Každý rok vydávam jednu. Nedávno som si urobil taký približný prehľad o tom, koľko básní vlastne ročne napíšem. Vyšlo mi číslo tristo. To znamená, že jednu báseň napíšem za približne jeden a pol dňa. Každá z piatich obálok mojich kníh je v nej farbe, na inom papieri. Pripravujem ďalšie dve knižky. Dovedna ich teda bude sedem. Naplní sa tak sedem farieb dúhy a naplní sa sedem čakier, ktoré sú v každom človeku. To je harmónia, ktorú hľadáme.
Pomerne často z vašej tvorby verejne recitujete. Kto sú vaši poslucháči?
Poslucháčmi sú väčšinou ženy. Asi na sedemdesiat percent. V priemere majú okolo štyridsať rokov. Myslím si, že je to preto, lebo žena je momentálne najdokonalejšie stvorenie vo vesmíre. Je to tvor, ktorý najviac znesie, vie veľa vytrpieť a veľa darovať. V Poprade mám už stabilné obecenstvo. Pozitívom je, že matky čoraz častejšie privádzajú deti a odpútajú ich od obrazoviek a mobilov.
A čo muži, žeby boli menej citlivejší?
Muži ešte nezobudili to dieťa v sebe. Je zahnané v kúte. Viacej sa starajú o biznis. V každom mužovi ale to dieťa je. Niekedy mám chuť na horkú čokoládu. Viem, že práve takto sa ozve to dieťa vo mne. Tak mu tú čokoládu doprajem.
Stýkate sa s inými básnikmi, alebo "príbuznými" ľudskými bytosťami?
Veľký okruh priateľov nemám. Stýkam sa však s jedným výnimočným človekom, volá sa Drago Mika. Je to humorista. Vzájomne si vymieňame našu tvorbu. Má rád Juhosláviu, tak ako ja.
Čo vás okrem humoru Draga Mika dokáže pobaviť?
Napríklad aj takýto rozhovor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
