riaditeľa Krajského pedagogického ústavu. Nielenže roky žije v Prešove, ale počas 32-ročného pôsobenia v spomínanej funkcii ovplyvnil odborné vzdelávanie učiteľov vo vtedajšom federatívnom usporiadaní Československa. Rokmi si však získal vysoký kredit aj pre organizovanie inovatívnych kurzov pre učiteľov, súťaží a v úzkych kruhoch ho volali "staviteľ", keďže stál pri výstavbe mnohých školských objektov.
Menší okruh ľudí vie, že vo voľnom čase maľuje a rokmi sa samovzdelávaním aj cibrením talentu vypracoval na umelca, ktorého kvality ocenili aj akademici. Napokon, svedčí o tom trikrát predĺžená výstava súboru olejomalieb Vincenta Karaffu, ktorú organizoval Klub výtvarných umelcov Slovenska v priestoroch Klubu Ministerstva obrany SR v Bratislave. Tá však nie je jedinou, len poslednou. Má totiž za sebou už 14 autorských výstav v Prešove, Košiciach, Sabinove, Lipanoch, Bardejove, Humennom a spolu s profesionálmi participoval aj na štyroch bratislavských výstavách.
Zaujímalo nás, kedy po prvýkrát pocítil túžbu zhmotniť svet v obrazoch. "Mal som skvelých českých učiteľov kreslenia už na meštianskej škole v Sabinove. Karel Hrubý a Marta Chamilová vo mne formovali kresliarske a maliarske schopnosti. Začínali sme portrétovaním a neskôr som skúšal maľovať kompozície, zátišia, architektonické prvky aj krajinu. Od perokresieb som prešiel k akvarelom a postupne k olejomaľbám," prezradil nám. Mimochodom, jeho profesionálna púť bola zaujímavá. V mladosti totiž ako syn lesníka pracoval v lese, na poli, chodil na rôzne brigády, ba dokonca fáral v "doloch" v Kladne. Stredoškolské vzdelanie ukončil v roku 1948 maturitou v Košiciach. Vysokoškolské vzdelanie sa rozhodol dosiahnuť v Prahe, kde začal študovať ekonomiku. Neskôr prestúpil do Bratislavy, ale ako nám povedal, paralelne študoval aj na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a v roku 1952 absolvoval dve promócie. Stal sa teda inžinierom ekonómie aj pedagógom zároveň.
Medzičasom absolvoval vojenskú službu, prednášal na vojenských školách a v roku 1954 sa definitívne usadil v Prešove. Najskôr učil na Vyššej hospodárskej škole a od roku 1957 až do dôchodkového veku riadil KPÚ. "Vincent Karaffa ako zrelý odborník v oblasti vzdelávania učiteľov si začal čoraz viac uvedomovať svoje literárne a výtvarné nadanie. V oblasti literatúry faktu dlhšiu dobu zbieral a spracovával životné príbehy významných i menej známych hrdinov z obdobia II. svetovej vojny a SNP, ktoré uverejňoval vo viacerých novinách a časopisoch doma aj v zahraničí. Vo svojej maliarskej tvorbe venoval pozornosť prostrediu, odkiaľ pochádza. Príroda a architektúra sa preňho stali východiskovými hodnotami. Do námetov vkladá svoje spomienky, smútok i radosť, romantiku a vieru v život," povedal o ňom vedúci katedry výtvarnej výchovy na Prešovskej univerzite Anton Jusko pri jednej z autorských výstav pred dvoma rokmi. Nemýlil sa. Aj v 74 rokoch je doslova nabitý energiu a túžbou po hľadaní nových zážitkov.
Otec troch detí a starý otec šiestich vnúčat Vincent Karaffa nám prezradil, že po odchode do dôchodku sa naplno venuje maľovaniu a jeho manželka, pôvodne učiteľka, zase vnúčatám. Keď sme sa ho opýtali, či sa pokúša vštepiť lásku k umeniu aj im, s neskrývanou hrdosťou sa nám pochválil, že dcérin syn Filipko Kováč mal už svoje obrázky na výstavách doma aj v zahraničí. Zdá sa, že tak trochu spolu súperia, lebo aj dedko Karaffa má v týchto dňoch päť zo svojich obrazov na výstave v Japonsku.
Pokúšali sme sa dozvedieť niečo aj o jeho slabostiach, ale neúspešne. Zakaždým začal hovoriť o práci. Žeby to bolo ono? Pri jednom z obrazov zobrazujúcich vychádzajúci mesiac nad morom si predsa len zaspomínal: "V juhoslovanskej Dalmácii som pretancoval nádhernú noc. Povedal som si, že tú nočnú atmosféru musím zvečniť, lebo takú situáciu už neuvidím. Priatelia mi neverili. Vraj ako sa dá namaľovať noc, ale mne sa to podarilo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
