Jelšavu v Revúckom okrese. Mestu s bohatou históriou a v súčasnosti už chátrajúcimi kultúrnymi pamiatkami chýbajú mladí ľudia. Začali odchádzať v 70. rokoch pod vplyvom rapídne sa zhoršujúceho životného prostredia. Zdrojom nečistôt bola jelšavská magnezitka.
"Je pravda, že ich vtedy priam vypudili nečistoty v ovzduší a pôde, avšak teraz je situácia iná. Nevracajú sa späť, lebo tu nemajú možnosti uplatnenia, zamestnanie a výstavba bytov prakticky zanikla. Začala platiť stavebná uzávera. Mladí nemali kde bývať, stavalo sa v Revúcej. Všetci išli tam. Ostali rodičia, z tých sa stali starí rodičia, vdovy a nakoniec odišli aj tie. Zanechali tu prázdne domy na predaj. Kupujú si ich Rómovia zo širokého okolia. To je ďalší faktor, ktorý mladých odrádza. Rómovia tých ostatných nepriamo z mesta vytláčajú a samospráva to ovplyvniť nevie," hovorí nový primátor Jelšavy Milan Kolesár, ktorý úraduje len dva týždne. "K agende som sa ale ešte nedostal. Denne prijmem 30 až 40 Rómov. Chcú, aby som ich zobral do roboty, alebo aby som riešil ich dlhy".
Primátor síce potvrdzuje, že pôvod celého problému tkvie v magnezitke, na druhej strane priznáva, že "keby nebolo tohto závodu, sme hotoví". Až 90 percent z mála pracujúcich ľudí zamestnávajú Slovenské magnezitové závody, a.s. (SMZ) v Jelšave. Ich vedenie urobilo pre životné prostredie, čo mohlo. Investovalo niekoľko desiatok miliónov korún do ozdravných opatrení, zefektívnilo výrobu a vybudovalo informačný systém, nepretržite monitorujúci odprašovanie a produkciu plynov do ovzdušia. Filtrami opatrili okrem komínov aj úpravovne, v kotolniach znížili výrobu pary na polovicu, kotly prerobili na zemný plyn.
Haldy oceliarenského slinku vedia využiť tak, že za dva, tri roky budú zlikvidované. Tieto hlady narastali po rozpade RVHP, dovtedy ich vyvážali najmä do Ruska a na Ukrajinu. Kvôli využitiu ďalších háld odpadových surovín zmenili ťažbu systémom otvorenej komory na výstupkové dobývanie. Za 13 rokov zmiznú aj tieto haldy. Odborníkom sa podarilo znížiť prašnosť a zaťaženie ekosystému v okolí hlboko pod štátom stanovené normy. Tie hovoria o 12,5 gramoch na meter štvorcový za 30 dní. Minuloročný priemer vykazoval reálny stav 9,12 gramov.
(Pokračovanie na 2.strane)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
