56-ročný muž, absolvent fakulty telesnej výchovy, za politickú stranu SMER podpredsedom Prešovského samosprávneho kraja.
So športom začal ako osemročný. "Myslím si, že to bolo vo mne, vždy som inklinoval k behaniu, skákaniu, skrátka k pohybu. Už v základnej škole som sa zapájal som sa do rôznych športových súťaží." Keď pri pionierskom dome v Prešove postavili hádzanárske ihrisko, žiak Horváth tam trávil všetok voľný čas. "Až po rokoch som na to prišiel, že pozeraním som sa vlastne učil. Neviem, či som mal najväčšie prednosti pre hádzanú, lebo som hral aj hokej za dorastencov a povedal by som, že hokej ma viac bavil. Pre hokej však neboli v tom čase podmienky a hrával som aj basketbal. Chcel som robiť skrátka všetko. Mal som vyhranený záujem o šport."
Už na stavebnej priemyslovke hral Rudolf Horváth hádzanú za Tatran Prešov. "Mal som raketový štart. Ako dorastenca ma postavili, hneď som dal šesť gólov a už som mal stabilné miesto. Po treťom zápase som bol v reprezentácii." V tom čase na futbal v Prešove chodilo 2-3 tisíc fanúšikov, ale na hádzanú ich prišlo
aj päťtisíc.
Počas základnej vojenskej služby pôsobil R. Horváth vo svetovom hádzanárskom družstve - v Dukle Praha. Na otázku, ako sa od športu dostal k politike, skonštatoval že si nie je istý, či verejná správa je politika. "Je to viac ako politika a ja mám takú výhodu, že som na samosprávny kraj nastúpil ako pripravený človek."
Dlhé roky učil na katedre telovýchovy a športu, tiež robil manažéra a funkcionára v športe, bol šéfom okresnej i krajskej telovýchovy, trénerom a pochodil svet. Bol, napríklad, na Islande, v Amerike, Kanade, v Alžírsku, v Japonsku, bol v Katare, na Strednom východe, navštívil Škandináviu. Do sveta chodil ako tréner, špičkový športovec - reprezentant, aj ako predseda hádzanárskeho zväzu. Tvrdí, že patrí k tým šťastným ľuďom, pre ktorých bolo hobby zamestnaním.
Šport je oblasť, z ktorej robil aj vedeckú ašpirantúru. Išlo o aplikáciu prognóz do športu. "Pomáhal mi český expremiér Miloš Zeman, ktorý v tom čase pracoval v Prahe na Sportpropagu, na oddelení komplexného programovania a modelovania ČSTV."
Rudolf Horváth aj publikuje. Len nedávno si zrátal, že napísal dve vedecké monografie a odborných článkov mal publikovaných 80, z toho dvadsať v zahraničí.
Keďže Horváth je najrozšírenejšie meno na Slovensku, spýtali sme sa podpredsedu samosprávneho kraja, či s tým nemal problém? "Keď som sa vracal z Prahy do Prešova, minister Lazar, ktorý niekedy pôsobil v prešovskej Jednote a tiež vo výbore Tatrana Prešov, sa na mňa zadíval a spýtal sa, či nemám nič spoločné s Rómmi. Povedal som, že nie - to je škoda, to je škoda, lebo na cigánsku otázku by som ťa dal na úrad vlády," skonštatoval.
Manželku stretol Rudolf Horváth už v prvej triede základnej školy. "Páčila sa mi od prvej chvíle. Chodili sme spolu deväť rokov do jednej triedy, potom sa naše cesty rozišli, ja som išiel na stavebnú priemyslovku a ona na elektrotechnickú, o dva roky sme sa stretli a začali sme spolu chodiť. Sme spolu tridsať rokov." Manželka R. Horvátha je inžinierka - programátorka. "Vždy mala viacej predpokladov na vedeckú prácu ako ja. Rozhodla sa však pre rodinu. Jej zodpovednosť si veľmi vážim. Venovala sa deťom. Nakoniec ich tak uviedla do života, že dcéra je lekárka, robí rádiodiagnostiku a syn elektroinžinier."
O domácich prácach hovorí, že celý život umýva riad a vysáva. "Dokonca pod stromček na Vianoce som dostal nový vysávač."
Podpredseda samosprávneho kraja tvrdí, že majetok nemá žiadny. "Celý som ho predovolenkoval. Dvadsať rokov som chodil na Makarsku riviéru s konzervami v aute." Od štátu som si odkúpil iba byt, dva garáž a má záhradu s chatkou na Kalvárii. "Chata však patrí otcovi, my tam iba chodíme opekať slaninu."
Rudolf Horváth hovorí, že donedávna bol tuhým fajčiarom. Nefajčí iba tri roky. S fajčením začal, keď mal 28 rokov. "Bolo to v čase, keď som končil aktívne so športom. Fajčil svokor, keď sme k ním chodili na nedeľné obedy, tak som si občas pripálil. Fajčiť ma však naučilo funkcionárčenie. Bol som šokovaný z nestáleho schôdzovania, ťažko som sa adaptoval, chýbal mi pohyb. Niekde som čítal odbornú štúdiu, že športovci inklinujú k fajčeniu, údajne jedným z dôvodov je potreba vdychovania a vydychovania, športovaním sa údajne vypestuje takýto symptóm." Z počiatočných 5 cigariet to postupom času prešlo na 50 denne. "Všetci mi hovorili, že nefajčím, ale 'kušem' cigarety. Bol som taký fajčiar, že som hral tenis a medzi gamami aj setmi som fajčil." A čo alkohol? "Pijem, ale nespíjam sa, aj mi chutí, ale mám akúsi klapku, ktorá mi signalizuje, keď mám dosť. Priznám sa, že snáď raz som bol v živote opitý. Pritom športovci za socializmu boli alkoholom doslova trénovaní." Podpredseda samosprávneho kraja napokon poznamenal, že neresťou, ktorá mu zostala, je jedlo. "Aj preto mám už sto kíl."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
