Až po tej druhej budú vedieť - a spolu s nimi aj my - na čom sú v prípade novozaloženej úrody. Najdôležitejšou plodinou medzi obilovinami je bezosporu pšenica. V jeseni bolo na sejbu nie príliš priaznivé počasie a tak poľnohospodári okresu Stropkov siali aj koncom novembra. Aj tak zasiali 680 hektárov tejto plodiny.
Keďže od sejby do prvej biologickej inventarizácie uplynulo malo času, do kategórie od nula do sto jedincov rastlín na jednom metri štvorcovom vtedy zaradili 335 hektárov, čo je takmer polovica zasiatej plochy. "Vtedy tam bola viac - menej nula poschádzaných jedincov," uviedol agronóm Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR vo Svidníku Miroslav Dankanin. Do kategórie od 181 do 275 jedincov zaradili 95 hektárov a do kategórie od 276 do 400 jedincov 200 hektárov. "V našich podmienkach je táto kategória optimom." Ďalších 50 hektárov osiatej plochy zaradili do kategórie od 401 do 500 vzídených jedincov ozimín. Tu je však aj väčšie nebezpečenstvo vzniku plesne snežnej.
V okrese Svidník pšenicou stihli osiať 478 hektárov a po biologickej inventarizácii plochy zatriedili do jednotlivých kategórii. V prvej od nula do sto vzídených jedincov je 121 hektárov. V kategórii do 187 jedincov je osem hektárov, v kategórii od 187 do 275 jedincov je 52 hektárov, v kategórii od 276 do 400 jedincov je 146 hektárov a v kategórii od 401 do 500 jedincov je 151 hektárov. M. Dankanin ohodnotil stav v oboch okresoch, ktoré spadajú do svidníckeho regiónu: "V okrese Svidník je trocha lepšia situácia, ale najlepšie budeme vedieť na čom sme až po biologickej inventarizácii k 1. aprílu."
Na výšku úrody má vplyv aj vývoj počasia v zime. Oziminám vyhovovalo, že najprv pôda zamrzla a potom nasnežilo. Lenže potom prišlo obdobie, kedy sneh sa topil a na to hneď udreli mrazy, takže polia prikryla ľadová škrupina. "Oziminy sú citlivé na to, keď nemajú prístup vzduchu," vyjadril obavy poľnohospodárov M. Dankanin. K tomu pôda zvrchu rozmrzla a môže dôjsť k pretrhnutiu koreňovej sústavy rastlín. Keby sa k tomu pridružili ďalšie nepriaznivé vplyvy, mohlo by dôjsť k ich odumretiu.
Pre poľnohospodárov svidníckeho regiónu by to bola pohroma, pretože v prípade neskorej jari by nemali veľa možnosti náhradného osevu plôch. "Keď príde neskoro jar, tak nemôžeme pre agrotechnické termíny siať ani jarnú pšenicu, ani jarný jačmeň. Slnečnici sa u nás nedarí a hrach tiež treba siať skôr. Máme akurát možnosť zasiať kukuricu na zrno," vyjadril sa o alternatívach M. Dankanin. Mimochodom, v tejto plodine v minulom roku mali slušné výsledky, keď Podielnické družstvo Ondava Stropkov dosiahlo v priemere 6,53 tony z hektára pri použití troch hybridov kukurice. U najslabšieho dosiahli úrodu okolo 4,5 tony z hektára a u najsilnejšieho okolo 9 ton z hektára. Ako náhradná osevná plodina pripadá do úvahy aj sója, ktorú v minulom roku zasiali Giraltovčania z celkom slušným výsledkom 1,5 tony z hektára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
