Krajské múzeum (KM) v Prešove sa podľa jeho riaditeľky Boženy Tomášovej (na snímke) z ekonomických a obsahových dôvodov rozhodlo expozíciu verejnosti známu pod názvom Múzeum Jonáša Záborského zrušiť.
Náklady na prevádzku múzea v Župčanoch podľa nej predstavujú 200-tisíc korún ročne. Do nevyhnutných rekonštrukčných prác chátrajúcej kúrie je nutné investovať 1,7 milióna. "Veľká časť expozície, hlavne z obdobia medzivojnového, socializmu a miestnosť venovaná sovietskej literárnej tvorbe, pôsobí dnes skôr dezinformatívne," tvrdí riaditeľka. K časti výstavy, ktorá mapuje najstaršiu literárnu históriu Slovenska, počnúc stredovekom, nemá Krajské múzeum zvláštne výhrady. "Aj túto expozíciu bez ideologických výhrad je podľa nášho názoru potrebné niečím novým doplniť, respektíve preinštalovať."
Návštevnosť expozície nie je veľká. Podľa našich informácií ju v minulom roku videlo 1 114 návštevníkov, ďalších päťsto žiakov aj s učiteľmi odišlo zo Župčian s dlhým nosom. Brány kúrie sú od jesene zavreté a tento fakt zatiaľ nikto verejne neprezentoval.
Riaditeľka Tomášová nás oboznámila s plánmi KM, ktoré majú zabezpečiť zaktuálnenie a sprístupnenie exponátov literárnej histórie. Izbu Jonáša Záborského plánuje múzeum preinštalovať v priestoroch historickej budovy Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Projekt majú odobrený Divadelným ústavom v Bratislave, ktorý je ochotný na procese reinštalácie s KM spolupracovať. "Do divadla sme sa izbu Jonáša Záborského rozhodli presťahovať aj pre to, aby si tam návštevník mohol nájsť aj historický literárny kontext." Použiteľné časti literárnej expozície podľa riaditeľky Tomášovej umiestnia v sabinovskom Mestskom múzeu. "Na prízemí sme tam dostali veľkú sálu, ktorá doteraz ležala ladom. Prístup pre žiakov škôl je v Sabinove oveľa väčší ako v Župčanoch. Očakávame teda, že sa stretne s väčším záujmom."
Zemianska kúria v Župčanoch stojí uprostred rozľahlého parku s exotickými drevinami. Klasicistická stavba je poznačená súčasnou subkultúrou Župčancov. Okrem množstva nápisov vo forme vyznaní lásky a oplzlostí, ktoré nadôvažok nedosahujú ani minimálnu úroveň graffiti, je budova pravidelne likvidovaná aj technicky. Sú na nej rozbité okná, ukradnuté rímsy, obité omietky a zdemolované pamätné tabule Jonáša Záborského, ktorý na fare v Župčanoch písal svoju, Slovač kritizujúcu drámu.
Kúria je v súčasnosti majetkom Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Vedúca odboru kultúry PSK Eva Arvayová sa stotožňuje s plánmi riaditeľky Tomášovej. Na margo budúcnosti zemianskej usadlosti v Župčanoch uviedla: "Budeme sa snažiť, aby žila. Kultúra musí byť financovaná trojzložkovo. Aj predstavitelia samosprávy musia spolupracovať. Je možné, že kúriu využijeme na reprezentatívne účely úradu PSK. Je možné, že sa ju pokúsime prenajať, ak sa bude javiť naozaj prebytočne a poslanci rozhodnú o jej predaji, tak sa predá."
Župčiansky starosta Štefan Harčár je rozhodnutím Krajského múzea a PSK zaskočený. Expozícia v Župčanoch je verejnosti známa a bol by nerád, keby o ňu obec prišla. Najbližšie obecné zastupiteľstvo sa podľa neho otázkou využitia kúrie bude zaoberať, hoci doposiaľ žiadne záväzné stanovisko o plánoch z múzea ani PSK nedostali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
