Pripomíname, že išlo o záujem spoločnosti AK Plus, s. r. o. Bratislava odkúpiť pozemky v lokalite sídliska Sekčov, presnejšie za obchodným domom Billa pre investora Ahold, a.s. Praha. Ich zámerom je postaviť obchodno-kultúrne a spoločenské centrum. Prevod majetku sa ťahá už od septembra 2002.
Do uverejnenia nášho článku sa niekoľkokrát menili podmienky a najmenej trikrát aj cena. Vlani ešte išlo zhruba o 14 miliónov, ale v januári už o 28 a posledná ponuka bola na 42 miliónov korún. Uznesenie ostatnej mimoriadnej komisie mestského majetku totiž odporučilo cenu 1 500 korún za meter štvorcový, pričom súdnoznalecký odhad z januára tohto roku stanovuje hodnotu 500 korún.
Zástupca spoločnosti Ahold na Slovensku a predkladateľ návrhu za AK Plus Milín Kaňuščák ipre náš denník uviedol, že nevie garantovať, či bude investor posledné zvýšenie ceny akceptovať. Nadobudol pocit, že po všetkých jednaniach s radnicou a zakomponovaní ich návrhov do zámeru, ako aj po jednaniach s finančnými inštitúciami, sa teraz voči investorovi dostal do pozície klamára. Situáciu vtedy komentoval slovami: "Nechápem, o čo tu ide."
Na článok reagoval svojim stanoviskom poslanec mestského zastupiteľstva a predseda majetkovej komisie Ján Balún. Uvádza v ňom, že za cenu 500 korún by mesto predalo pozemky iba v prípade, keby išlo o využitie na bytovú výstavbu. Pokiaľ ide o výstavbu obchodných centier v uvedenej lokalite by sa cena mohla pohybovať okolo 1 200 korún, čo je obvyklé a realizovateľné aj v iných lokalitách Prešova, ba aj v podobných mestách na Slovensku. "Už v roku 1998 bolo mestom odpredaných 8-tisíc metrov štvorcových bytovému družstvu Úsvit na výstavbu bytov. Samozrejme, že za 500 korún. Bytové družstvo však výstavbu nerealizovalo a odpredalo tieto pozemky inej spoločnosti, ktorá ich predala Ak Plus za cenu 1 500 korún. Keď si to spočítame, mesto predalo pozemky zhruba za 4 a AK Plus ich kúpila za 12 miliónov. To jednoducho znamená, že 8 miliónov ostalo vo vreckách súkromných firiem v dôsledku šikovných majetkových prevodov na úkor majetku mesta," vysvetlil a dodal, že po uvedenej skúsenosti už mesto nemá dôveru k podobnej transakcii. Navyše, ak podobnosť medzi menami vedúcich predstaviteľov Úsvitu a AK Plus asi nie je náhodná. Zdôraznil tiež, že komisia navrhla cenu 1 500 korún aj preto, aby bol zohľadnený aj doteraz nevýhodne realizovaný odpredaj pozemkov. Podčiarkol, že mesto pristupuje k majetkovému prevodu transparentne a korektne a nebude obmedzovať investora už žiadnymi podmienkami. Nezabudol ani na odkaz pre poslancov prešovského parlamentu, ktorý budú o návrhu komisie hlasovať už v pondelok 3.februára. "Mali by si dať pozor, aby sa podobná negatívna skúsenosť už nezopakovala."
Exposlanec Václav Kohlmayer, ktorého v článku spomíname, ako ďalšieho z odporcov prezentovaného zámeru, v svojej reakcii vysvetľuje aj ďalšie fakty. Podľa jeho slov, na pozemky, ktoré dnes vlastní AK Plus bol spracovaný projekt pre stavebné povolenie na výstavbu 146 bytov pre investora BD Úsvit. "Na tento projekt je vydané právoplatné stavebné povolenie z júla 2001. Milan Kaňuščák je v ňom uvedený aj ako stavebný dozor. Pre úplnosť treba uviesť, že podpredsedom tohto družstva bol a ešte stále je ten istý Milan Kaňuščák, ktorý spolu s Milínom Kaňuščákom vystupujú ako zástupcovia tretej právnickej osoby, teda AK Plus, ktorej konateľkou je Andrea Kaňuščáková. Pozemky sa stali majetkom AK Plus aj napriek tomu, že v zmluve s Úsvitom malo mesto zabezpečené predkupné právo pre prípad, že družstvo bude chcieť pozemky predať." Prečo mesto nevyužilo predkupné právo označil ako problém zodpovedných činiteľov mesta. Dodal, že nemenej zaujímavé je aj to, že po celý čas , pokiaľ na liste vlastníctva figuroval Úsvit, bolo družstvo dlžníkom mesta. To totiž dostalo platbu za pozemky až tesne pred tým, než prešli do vlastníctva tretej osoby. Družstvo Úsvit sa podľa Kohlmayera dalo v decembri 2002 samo do konkurzu a meškalo s poslednou splátkou mestu vyše roka.
O stanovisko k tejto argumentácii sme požiadali aj Milína Kaňuščáka. Ten vníma proces prevodu pozemkov do majetku AK Plus v inom svetle. "Družstvo nechalo urobiť projekt na byty a prípravu územia mimochodom práve u Václava Kohlmayera, ktorý bol aj členom správnej rady. Na tento účel si Úsvit zobral pôžičky od spoločnosti Itoban, s.r.o. Košice a prešovského Regionálneho, poradenského a informačného centra a tým uplatnil záložné právo. Oba subjekty figurovali na liste vlastníctva. Bola tam teda ťarcha. Keď sa Úsvit dostal do platobnej neschopnosti, projekt bol zmarený a nevedel splatiť pôžičky. Keďže na liste vlastníctva bola ťarcha, pozemky predal Itobanu. Nešlo teda o konkurz. Od Itobanu pozemky kúpilo AK Plus s tým, že vysporiadali aj všetky pohľadávky Úsvitu, vrátane daňových. Daň bola de facto zaplatená dvakrát."
Na našu otázku, či celý problém nevznikol z domnelého podozrenia o zneužití obchodného tajomstva, reagoval pragmaticky. Nepopieral, že podpredsedom predstavenstva bol jeho otec Milan Kaňuščák, ale o možnosti kúpiť pozemok vedel aj z iných zdrojov, keďže AK Plus je už 5 rokov v združení RPIC, od ktorého mal Úsvit tiež pôžičku. Nemá pocit, že niečo zneužil, veď pozemky, ktoré boli na predaj napokon Ak Plus kúpilo za oveľa vyššiu cenu.
Aj preto po ostatnom návrhu majetkovej komisie, teda keď naposledy zvýšili cenu ponúkol 8-tisíc metrov štvorcových v majetku AK Plus mestu na spätný odpredaj za rovnakú cenu. "Ak mesto usudzuje, že ten pozemok má takú cenu, tak nech ho kúpi a ničím nezaťažený celok ponúkne inému investorovi. Neblokujme sa navzájom," povedal nám. Ak by sme to vo svetle týchto faktov spočítali rovnako, ako poslanec Balún, tak sa zdá, že ten, kto "prerobil" je AK Plus.
Pripomíname, že pri vypracovanej štúdii podnikateľského zámeru išlo len do stavebnej časti, teda bez projektov a hodnoty pozemkov, o investíciu za pol miliardy korún. Najväčšie prešovské sídlisko by tak získalo prístup nielen k ďalšiemu hypermarketu, ale aj službám, či priestoru na spoločenské a kultúrne aktivity. Podstatnejším argumentom však je, že v prípade realizácie projektu by do konca tohto roku vzniklo 250 až 300 nových pracovných príležitostí.
Kohlmayer nás tiež upozornil, že v odborných kruhoch je všeobecne známy fakt, že pre potencionálneho investora Ahold sa usilujú získať pozemky a vhodné podmienky pre výstavbu najmenej dva ďalšie subjekty. V rokoch 2001 až 2002 to bola pravda, ale išlo o iné lokality. Najbližšie k cieľu bola spoločnosť, ktorá pred dvoma rokmi už mala pre Ahold aj územné rozhodnutie, ale zrejme sa jej nepodarilo vysporiadať pozemky so súkromnými vlastníkmi v lokalite za obchodným domom Hruška. V druhom prípade išlo síce tiež o sídlisko Sekčov, ale v území medzi Východnou ulicou a tokom Sekčova, teda v priestore, kde sa teraz končí stavba komunikácie K4. Ani tam sa proces nedotiahol do konca. Ako sa skončí tento - tretí - pokus, rozhodne prešovský parlament.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
