predchodcov sa drží na tomto poste už veľa rokov, ale aj pre dosiahnuté zmeny k lepšiemu v tejto verejnoprávnej inštitúcii.
"V roku 1997 bol v Slovenskom rozhlase pomer obslužných a tvorivých pracovníkov 67 k 33 percentám a za uplynulé roky sa zmenil na 35 k 65 percent v prospech tvorivých pracovníkov," vysvetľoval J. Rezník na stretnutí s novinárskou obcou v Prešove rozhodnutie vedenia SRo presťahovať hlavnú redakciu národnostno-etnického vysielania z Prešova do Košíc, kam prejdú len tvoriví pracovníci a obslužný personál dostane výpoveď. Tým sa majú znížiť náklady na národnostné vysielanie, ktoré prezentoval ako najvyššie na hodinu vysielania v rámci celého SRo. Budova redakcie v Prešove by sa mala predať.
Podľa našich informácií však tieto náklady tvoria 1,4 percenta z rozpočtu inštitúcie pri dvojpercentnom podiele (okrem maďarského vysielania) na celkových výkonoch SRo. Teda náklady by nemuseli byť dôvodom na takéto drastické opatrenie voči redakcii, ktorá zabezpečuje národnostné vysielanie.
Okrem tohto dôvodu J. Rezník ako príčinu presťahovania prešovskej redakcie SRo do Košíc uviedol havarijný stav budovy pre narušenú statiku v dôsledku prasklín na jej obvodovom plášti, čo vraj uvádza aj statický posudok vypracovaný firmou Static studio, s. r. o. Prešov. Isteže, budova HR NEV SRO v Prešove má veľa nedostatkov, veď aj bola daná do užívania ešte za bývalého režimu v roku 1986, keď sa na dodržiavanie noriem nekládol dôraz a aj vtedajšie normy nevyžadovali takú kvalitu a precíznosť ako súčasné.
S vypracovateľom posudku Jozefom Polákom sme sa skontaktovali a overovali sme skutočný stav budovy: "Poruchy objektu sú do istej miery závažné, najmä keď zoberieme do úvahy, že interiér budovy by mal mať určitú úroveň. Z hľadiska užívania však nevidíme problém, že by objekt bol na zbúranie. Geologický prieskum preukázal, že stavba je založená na štrku. Z pohľadu sadania by objekt nemal mať problémy. Hydroizolácia pri výškových prechodoch asi nie je urobená kvalitne, lebo sa voda dostáva dovnútra objektu a tá môže spôsobovať problémy. Z hľadiska stavby sú to poruchy na vedľajších konštrukciách a tie nie sú podstatné pre nosný systém, ktorý tvoria skelet, stĺpy a priečne stropy. Obvodový plášť je len výplňový a nie nosný. Statické poruchy na nosnom systéme sme nenašli. Skôr na rozhraní nosných prvkov a výplňovej konštrukcie." Teda havarijná stav na budove HR NEV SRo v Prešove nie je, hoci statický posudok uvádza, že zistené poruchy je potrebné sanovať v dohľadnom čase a závažnejšie poruchy, čím je myslený suterén a kryt CO, je potrebné sanovať okamžite. Až také "horúce" však poruchy nie sú.
Zaráža však skutočnosť, že ústredný riaditeľ SRo J. Rezník ako jeden z dôvodov na presťahovanie národnostnej redakcie uvádza potrebu 22 miliónov korún na sanáciu budovy. Týmto faktom bol prekvapený aj J. Polák, lebo v orientačnom výpočte nákladov, ktorý bol súčasťou statického posudku, sa uvádza, že na všetky sanačné práce je v jednom variante potrebných 3,1 milióna korún a v druhom 3,25 milióna korún. Spolu s vedľajšími rozpočtovými nákladmi, vypracovaním konkrétneho projektu sanačných prác, inžinierskou činnosťou investora, štvorpercentnou rezervou a DPH by všetko stalo necelých 4,46 milióna korún. "Je to len orientačný prepočet, ale nemôže sa vyšplhať na 22 miliónov," s údivom sa vyjadril J. Polák.
Pritom na presťahovanie redakcie z Prešova do Košíc SRo vyčleňuje okolo päť miliónov korún. Rozhodne teda môžeme povedať, že prasklina na obvodovom plášti budovy redakcie bola len zámienkou na jej vzdialenie od podstatnej časti poslucháčov. Darmo J. Rezník tvrdí: "Nie je to len otázka chýbajúcich 22 miliónov, ale aj otázka zefektívnenia vysielania."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
