chodiť iba do krčmy."
O tom, že kino, bude obec prevádzkovať aj napriek nízkej rentabilnosti, rozhodli poslanci ešte pred piatimi rokmi. Kým v iných obciach tieto kultúrne stánky chátrali a zanikli, v Hranovnici dokonca poslanci "odklepli" peniaze aj na rekonštrukciu sály a premietacích prístrojov. "V minulom roku nás prevádzka kina, poplatky za filmy a prepravné stálo asi 110 tisíc korún. Zo vstupného sme inkasovali približne 60 tisíc, takže obec prispela päťdesiatimi tisícami," vysvetľuje M. Benko.
V Hranovnici sa hráva raz do týždňa. Prevažne v piatok, niekedy keď to v piatok nejde aj v nedeľu. Návštevnosť závisí podľa kvality filmu. Na dobrú snímku sa prídu okrem domácich pozrieť aj ľudia z okolitých dedín. "Chodia k nám mladí najmä z Vernára, Spišského Bystrého, ba aj Vikartoviec. Záujem zatiaľ je, takže v prevádzke kina mienime pokračovať. Chceme mladým aspoň takto výjsť v ústrety, pretože naozaj, iné kultúrne vyžitie, ako krčmu tu nemajú," konštatuje starosta. Vstupné na predstavenie je oproti Popradu doslova symbolické. Kým v metropole pod Tatrami zaplatíte za dobrý film aj 80 korún, v Hranovnici je to od 25 do 30 korún.
Nadšenie pre zachovanie kina v obci obdivuje aj riaditeľka kina Tatran v Poprade Eva Javorská. "Len za lampy a zrkadlá minieme ročne vyše stotisíc korún. Nie všetky predstavenia sú komerčne úspešné. Aj pri menšej návšteve však musíme zaplatiť niekoľkých ľudí od premietača, cez uvádzačku až po upratovačku. Navyše ceny prepravy spešnín po železnici sa niekoľkokrát do roka menia. Samozrejme že smerom nahor. V prípade malých kín si distribútor uplatňuje takzvanú minimálnu taxu. Napríklad, že za jedno predstavenie chce povedzme 1 200 korún. Aj preto Hranovničanov obdivujem, že si dokázali kino v obci uchovať," hovorí riaditeľka kina, ktoré pokiaľ ide o tržby i návštevnosť patrí k slovenskej špičke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
