predaja liehu v Šarišskej stolici. Hoci oficiálne dostali živnostenské oprávnenie až v roku 1920, počiatky liehovarníctva sa rátajú od roku 1903, kedy bol v Prešove založený liehovar s ročnou kapacitou 34-tisíc hektolitrov liehu. Už vtedy to bola akciová spoločnosť 22 veľkostatkárov, presnejšie majiteľov menších liehovarov.
Súčasných liehovarníkov prijal včera na radnici primátor Milan Benč. Popri oficiálnom predstavovaní mesta, sociálnej situácii a víziách o rozvoji neformálne podotkol: "Alkohol nie je len nápoj, ktorý prináša nešťastie. V malých dávkach otvára dušu, veľa sa pri ňom vybaví, ale predovšetkým dáva ľuďom prácu."
Predseda dozornej rady súčasnej akciovej spoločnosti Prelika (Prešovská likérka) Jozef Lipták a exriaditeľ bývalého Fragopolisu priblížil účastníkom najdôležitejšie momenty, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj liehovarníctva. Názov už spomínanej spoločnosti zmenil výnos Ministerstva vnútra po dohode s Ministerstvom obchodu a financií v roku 1922 na Prešovskú rafinériu liehu, účastnícku spoločnosť v Prešove. Výroba bola zameraná na rafinovanie liehu, výrobu likérov a iných liehových nápojov, ale aj na zakladanie
poľnohospodárskych a lesohospodárskych závodov. O rok neskôr Ministerstvo pre zásobovanie ľudu ČSR povolilo prešovskej rafinérii aj výrobu a predaj tuzemského rumu a výčapnej pálenky. Predávať však mohla iba destiláty z vlastnej výroby v zapečatených fľašiach. Rozmach závodu ovplyvnil letecký nálet v roku 1944. Nasledovala rekonštrukcia a ako pripomenul Lipták, výlučne z vlastných zdrojov. Vari aj preto trvala až do roku 1950 a medzitým prišlo prvé znárodnenie.
Druhé nasledovalo v rokoch 1948-1949, ale v tom čase už znárodnili aj viaceré súkromné likérky v Prešove a okolí. Napríklad Kancir a syn, likérku v Lipanoch, pálenicu slivovice v Brezovici, Molnár a syn v Nižnej Šebastovej, Muller a spol., ale aj Excelsior, známu továreň na výrobu rumu a likéru. Ďalej likérku v Prešove Šidlík a spol., Hartman a spol., Gottdiener a spol., Víno Prešov, Čekovský- pálenica v Solivare a ďalšie. Gazdovia v okolí mesta však v tom čase, podľa svojich receptúr, naďalej spracovávali prebytok úrody a pálili ovocné destiláty.
Po znárodnení začala snaha o konštituovanie megazávodov a ako konštatoval Lipták, "začala sa bitka medzi Košicami a Prešovom." Keby sme sa mali orientovať podľa historických záznamov, tak výmerom z roku 1951 vznikli Východoslovenské konzervárne so sídlom v Košiciach ako národný podnik, pod ktoré spadal aj Prešov. Výmerom Ministerstva potravinárskeho priemyslu v Prahe nastala ďalšia organizačná zmena a od roku 1953 tu pôsobili Šarišské konzervárne a liehovary so sídlom v Prešove, pričom svoje menšie prevádzky mali aj v Humennom, Maľcove a v Sabinove. Ďalšie zlúčenie s Košicami prišlo v roku 1958 a aj to trvalo len niekoľko mesiacov. Sídlo konzervární sa presunulo do Sabinova a zakrátko opäť do Prešova až kým v roku 1968 definitívne nevznikla konzerváreň s komerčným názvom Frucona. V tom čase sa už začala výroba orientovať výlučne na tradičné receptúry slivkových a vínnych destilátov a konzervárenské výrobky sa v roku 1971 presunuli do nového závodu v Trebišove. História Frucony trvala celých 16 rokov.
Zmena spoločenského systému v roku 1989 priniesla zlom aj pre liehovarníkov, keď v roku 1991 vznikol najprv štátny podnik Fragopolis Prešov. Ten sa o tri roky neskôr transformoval na akciovú spoločnosť. "Keď sme uvažovali o názve spoločnosti a značke, navrhli sme podobné okvetie jahôd, aké má v erbe mesto Prešov. Úvahy boli aj o karafe, ale upozornili nás, že ľuďom sa to bude spájať s prešovským katom Karaffom, hoci aj alkohol vie byť katom ľudí. Nakoniec sme prijali inú historickú verziu. Existuje totiž legenda o rímskych légiách, ktorí sa na ceste z Bardejova utáborili v Prešove. Zachutili im tunajšie jahody a preto Prešov pomenovali Fragopolis (jahoda-frago, polis-mesto," zaspomínal si Lipták, posledný riaditeľ ešte štátneho podniku.
Počas šiestich rokov existencie akciovka zažila doslova divoký export do zahraničia. Za bránami firmy denne stálo 5 exportných kamiónov a ekonomika sa vyvíjala priaznivo. V tomto období sa fakturácia pohybovala na úrovni 4,1 miliardy korún a vykazovali hospodársky výsledok vo výške 36 miliónov korún. Ekonomiku však negatívne ovplyvnilo neštandardné ekonomické prostredie poznačené problémami so získaním úverov na prevádzkové náklady. Pripomíname, že v tých rokoch boli takmer pravidlom dlhé lehoty splatnosti faktúr a začala sa naplno prejavovať nevymožiteľnosť pohľadávok. Na sklonku pôsobenia evidovali dlhy po lehote splatnosti za 130 miliónov a z nich 43 miliónov museli odpísať, lebo dlžníci už boli v konkurze. Napokon, v roku 2000 bol aj na majetok Fragopolisu vyhlásený konkurz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
