celom prešovskom a sabinovskom okrese je to 493 km vodovodov. Niet divu, že pri tejto dĺžke vyskočí nejaký problém.
"Tohtoročný január je bohatý na extrémy počasia, cez deň nad nulou, v noci mrzne. Vodovodné rúry sú z liatiny, železa alebo PVC. Na každý tento materiál vplyvy počasia pôsobia. Odstrániť poruchu nie je také jednoduché. Popri našom potrubí vedú aj elektrické, plynové a telefónne siete," povedal pre náš denník výrobno-technický námestník VVaK v Prešove František Talarovič. Vysvetlil, že musia vytýčiť územie poruchy a nenavyšovať škody, či ohrozovať bezpečnosť pracovníkov, kým začnú so samotným výkopom. To znamená zavolať ostatných správcov sietí, zabezpečiť ich príjazd a následný odvoz, odstrániť poruchu a terén dať do pôvodného stavu. Tam vzniká časová strata, na ktorú občania častokrát telefonicky reagujú. "Stojí to veľa síl a financií. Napríklad nedávne odstránenie poruchy na Bajkalskej ulici 2, kde bola prasklina na potrubí, ktoré má priemer 200 mm, v hĺbke 3 - 4 metre, v hlinenom teréne nás stálo 6000 korún na 1 meter potrubia," priblížil problém František Talarovič.
Potvrdil, že potrubia majú aj svoj vek. Každý rok vymieňajú časť vodovodnej siete a opravujú kanalizáciu: "V tomto roku máme v pláne vymeniť vodovodné potrubia v Prešove na Hlavnej ulici, Odborárskej ulici i asanáciu zhybky pod riekou Torysa. Viac sa však chceme venovať opravám kanalizácie na uliciach 19. januára, Jesenského, Bezručovej a Vansovej."
Transformácia VVaK Košice sa podľa Talaroviča ich práce a kompetencií nedotkne. Oni musia stále vyrobiť, distribuovať a vyčistiť pitnú vodu: "Ako a kedy bude majetok vodární rozdelený, sa nás netýka. To je záležitosť Košíc alebo ešte lepšie štátnych orgánov". Vytvorenie vodárenskej akciovej spoločnosti je v pláne. Posledný termín, kedy sa to malo udiať, bol vlani v jeseni. Hovorí sa o tom, že do tejto spoločnosti by nemali byť zainteresované iba mestá ako Prešov, či Sabinov, ale aj obce. "Ak sa stanú obce vlastníkmi vodovodnej siete, na jednej strane tam, kde nemajú dodnes vodovod, by to mohlo priniesť úžitok. Na druhej strane obce potrebujú investície veľkého rozsahu, ktoré môžu získať cez štrukturálne štátne fondy a fondy Európskej únie (EÚ). Všetko bude závisieť od záujmu a šikovnosti obecných zastupiteľstiev a starostov, ako využijú napríklad fondy EÚ v oblasti ochrany životného prostredia. Záujem očakávame aj od poslancov Výšších územných celkov (VÚC), u nás Prešovského VÚC," vraví námestník Talarovič.
Samozrejme, každá zmena v nadväznosti na stúpajúce ceny vstupov v hospodárstve Slovenska prinesie aj ďalšie zvýšenie cien pitnej vody. Kým v minulom roku bola pre obyvateľstvo cena vodného 11,50 korún a stočného 7,50 korún na 1 liter pitnej vody, od 1. januára sa to zvýšilo na 14, 10 za vodné a 8,90 za stočné. "Ďalšia úprava sa vyvinie v závislosti od ceny energie, ľudskej práce a všetkého, čo s tým súvisí. Ako hodnotím našu ekonomiku, ak sa chceme priblížiť EÚ, stúpať budú ceny pitnej vody naďalej. Netrúfam si povedať, kedy a koľko. Problém vidím skôr v tom, že so zvyšovaním cien nerastú aj platy," dodal F. Talarovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
