taká bohatá krajina? Či naši včelári majú málo vosku alebo je nekvalitný? Sú naši sochári také nemehlá a krajčírky nebudú vedieť ušiť šaty, ktoré stáročia šili a nosili? Až si ich prisvojili Húni. Keď som bola v Maďarsku, videla som, koľko slovenských vecí sa uvádza ako maďarských. Fico má pravdu! Niet krajiny na svete, kde si 10 percent obyvateľstva nárokuje toľko požiadaviek. Dokonca už je návrh, aby aj na mapách Slovenska boli uvádzané názvy miest v menšinovom jazyku. Samozrejme, maďarskom.
Jana J.
* * *
Recept pre Rudolfa Zajaca
Popularita MUDr. Rudolfa Zajaca stúpa. Jeho návrhy sú pre Slovákov pozoruhodné. Bruchabolenie z jeho opatrení dostávajú najmä sociálne slabší a starší občania. Rozhodol som sa pánu ministrovi úprimne pomôcť. To preto, lebo pacienti v nemocnici začínajú hovoriť o kvalite stravy. Ponúkam mu starý anglický recept na Rumfordovu polievku - delikatesu. Dobrota pochádza z roku 1838 a je určená slovenskej chudobe.
Do kotla vlejem 10 funtov vody. Jeden funt je 0,56 kg. Vsypeme 32 funtov očistených zemiakov, 10 funtov hrachu, 10 funtov jačmennej múky, 12 lótov omasty (jeden lót je 1/32 funta). Pridáme 26 lótov soli, 20 lótov cesnaku a petržlenu. Varíme dovtedy, kým sa vrením nevytvorí hustá masa. Podávame pacientom v nemocnici. Pacient zaplatí 50 korún.
Emil Mindáš, Spišská Nová Ves
* * *
Spoplatňovanie zdravotníckych služieb, ktoré doposiaľ hradili poisťovne, zrejme nejednému z nás narobí vrásky na čele. Dostaneme sa do vážnej finančnej krízy a rapídne sa zhorší zdravotný stav väčšiny obyvateľov. Na jednej strane sa síce ušetria finančné prostriedky, to však bude mať na strane druhej za následok zase ubúdanie pacientov z čakární. Ak to bude takto naďalej pokračovať, mnohí lekári, ak sa budú chcieť uživiť, budú nútení chodiť za pacientmi domov alebo sa dať na podnikanie v inom odbore, ako to bolo za čias našich rodičov a starých rodičov.
František Kovalík, Gelnica
* * *
Často sa stretávame cestou našich i vašich novín s článkami o finančných problémoch (naposledy v Gelnici a Krompachoch), o finančných odmenách primátorov, starostov, poslancov zastupiteľstva. Vždy sa z článkov dozvedáme, že mestské a obecné kasy sú prázdne, všade sa šetrí. Takýto trend prevláda podľa informácií z médií v celej republike a bytostne sa dotýka rezortov školstva a zdravotníctva. My, občania obce Bystrany, sme v rozpakoch, či nežijeme v inej republike než Slovenskej, či nebodaj nie sme z nej vyňatí a nepatríme už k vyspelým krajinám EÚ.
O pomeroch, ktoré nastali v našej obci po komunálnych voľbách, už mnoho odznelo v rozhlase, televízii, na stránkach tlače. Stali sme sa "známou" obcou. Doposiaľ riadil obec jeden človek - starosta so svojím úväzkovým zástupcom, čo stačilo. S nižším platom urobil tento človek množstvo záslužnej práce pre rozvoj obce. V súčasnej dobe máme v obci starostu, zástupcu starostu, prednostu a poradcu starostu (pri počte 2561 obyvateľov), ku ktorým patrí 9 členov obecného zastupiteľstva, tiež finančne ohodnocovaných. Nechceme sa vracať k tomu, ako voľby v Bystranoch dopadli, keď okrem spomínaného poradcu sú všetci rómskymi občanmi s ukončeným základným vzdelaním v nižšom ako v ôsmom ročníku. Koľko finančných prostriedkov z rozpočtu obce "pohltí" tento kolektív a dokedy, nám nie je známe. Ich odmeňovanie nepoznáme. Zverejnenie ich odmeňovania je nielen pre nás, občanov. Možno sa od nich prídu "učiť" predstavitelia miest a obcí z regiónu a hádam aj z celej SR, ako treba gazdovať.
občania obce Bystrany
* * *
Tesne po "zamatovej" som sa z niektorých novín dočítal, že na Slovensku sa budeme mať dobre až vtedy, keď sa vytvorí tzv. vrstva bohatých. Tí potom budú pozitívne vplývať na našu ekonomiku a tak zabezpečovať bohatstvo aj pre tých ostatných - chudobnejších príbuzných. Nemôžem sa však zbaviť podozrenia, že tvorenie tejto privilegovanej vrstvy sa deje nie celkom normálnym spôsobom. Či to už boli privatizácie, tunelovanie podnikov alebo také akcie, akým je posledný návrh z dielne ministerstva práce na zmenu vyplácania nemocenských dávok.
Ak by ministrovi Kaníkovi prešiel v parlamente návrh tohto zákona, znovu by sa potvrdilo príslovie, že chudobnému aj z hrnca vykypí. Návrh zákona totiž predpokladá, že oproti súčasnému stavu, kedy pri maródke máme nárok na dávky vo výške 70% za prvé tri dni maródky a po zvyšné dní až 90% denného priemeru, tak podľa nového zákona by sme za prvé tri dni nedostali nič a potom 55% z priemeru. Prihliadnuc na skutočnosť, že pri vyplácaní týchto dávok je určený aj denný limit ( 245 a 315 korún podľa príslušného percenta), tak doteraz aj tí, čo zarábajú slušné peniaze (napr. 15-tisíc korún), cez PN klesli na schválený limit. Za celý mesiac maródovania mohli dostať najviac 6720 korún. Ak bude pracovník takto dlho maródovať po novom, tak sa jeho nemocenské dávky budú pohybovať okolo čiastky 7200 korún. Čo však s tými, čo zarábajú menej, okolo 8000 korún mesačne? Po novom by klesli na čiastku 3800 korún. Málo zarobili, málo odviedli, málo aj dostanú!
Ministerstvo práce sa riadi heslom, že najúčinnejším liekom proti chudobe je práca. Niet prečo nesúhlasiť. Len kde tú dobre platenú prácu zohnať. Nemôžeme byť všetci pracovníkmi bánk, poisťovní alebo počítačových firiem. Nie som za rovnostárstvo, iba mi prekážajú tie vysoké finančné rozdiely na jednotlivých pracovných postoch. A nie je to vždy zásluha iba väčších vedomostí.
Doteraz som ešte nespomenul, že v návrhu ministerstva je aj to, aby desať dní maródky po prvých troch platil zamestnávateľ. Ktorý dobrák od kosti bude vo svojej firme držať nepohodlných maródov, ktorým musí platiť aj vtedy, keď vylihujú doma - aj keď vážne chorí. Myslím si, že to bude vážny dôvod "na vyhadzov". Na druhej strane som však presvedčený, že k takýmto výpovediam dochádzať nebude, veď kto už by zostal na maródke pre mizerných 3 800 korún. To sa tá chrípka radšej prechodí alebo sa vyberie dovolenka. Aby to nakoniec nedopadlo tak ako s oným 24-ročným mladíkom, ktorý tak dlho odkladal návštevu u lekára, že keď konečne prišiel, tak na cestu späť mu už neostali sily. Naše ministerstvo však aj tentoraz vyhralo, pretože v tomto prípade ušetrilo na dôchodku.
Peter LIPJANEC, Spišská Nová Ves
* * *
Každý týždeň nájdete na tomto mieste rubriku Hlásna trúba. Prispievať môžu všetci naši čitatelia. Rozčúlilo vás niečo v poslednom čase? Zdvihol sa vám adrenalín pri čítaní článkov v našich novinách? Ste pobúrení tým, čo sa okolo nás deje? Alebo naopak, potešilo vás niečo? Dajte o tom vedieť.
V rubrike Hlásna trúba budeme zverejňovať krátke čitateľské postrehy, názory, pripomienky, kritiku i pochvaly. Písať môžete o všetkom, čo sa okolo nás deje, čo vás teší alebo trápi. Hlásna trúba je tu pre všetkých. Vyradíme len vulgárne a urážlivé príspevky. Privítame podpísané príspevky, na požiadanie však zaručíme anonymitu.
Píšte na adresu Spišský denník KORZÁR, Štefánikovo námestie 4, Spišská Nová Ves, prípadne mailom na adresu monika.toporcerovakorzar.sk. Svoje postrehy môžete vhodiť aj do zberných schránok v Spišskej Novej Vsi v Turistickom informačnom centre na Radničnom námestí, v Levoči v Informačnej a sprievodcovskej službe v budove kina, v Gelnici v Baníckom múzeu a v Krompachoch v Mestskom informačnom centre v budove mestského úradu. Nezabudnite na označenie HLÁSNA TRÚBA.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
