signál. "Neradi by sme tomu boli, ale niet za čím čakať. Ustupovať už nemáme kam. Taká je všeobecná mienka poľnohospodárov a potravinárov na celom Slovensku," uviedol pre náš denník riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove Ján Hanudeľ (na obr.). K takému názoru prišli aj predsedovia regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr (RPPK) Prešovského kraja na svojom poslednom zasadnutí, ktorí ho vo forme stanoviska adresovali Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.
Predsedovia RPPK Prešovského kraja zhodnotili aktuálnu situáciu agropotravinárskeho rezortu v jednotlivých regiónoch kraja a dospeli k záveru, že je bez akejkoľvek nadsádzky veľmi zlá. Akoby nebolo dosť tých problémov, ktoré im prináša počasie. "Horšie je, že viac ako príroda nás ničia pomery v spoločnosti vo vzťahu k poľnohospodárstvu. Chceme byť dôkladne pripravení na vstup do Európskej únie, ale opatrenia ministerstva pôdohospodárstva a našej vlády sú skôr kontraproduktívne, než konštruktívne," poznamenal J. Hanudeľ. Ceny rozhodujúcich komodít klesajú, vláda sa nemá ani k tomu, aby pre agrosektor naplnila aspoň dojednané podmienky na kodanskom summite ohľadne doplnenia platieb z národných zdrojov na 55 percent úrovne členských štátov EÚ a mieni poľnohospodárom tieto platby dorovnať len do 40 percent úrovne EÚ, pričom vlády ostatných krajín V4 verejne garantovali doplnenie platieb agrosektoru do výšky 55 percent úrovne štátov EÚ. Na dôvažok ministerstvo financií chystá daňovú reformu, ktorá zvýši DPH poľnohospodárskych výrobkov zo 14 na 20 percent. J. Hanudeľ takýto zámer hodnotí jednoznačne: "Bude to mať likvidačný charakter pre agrárny sektor, ktorý už teraz trpí nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Potom to bude ešte horšie."
Pokles cien rozhodujúcich poľnohospodárskych komodít dokladujú čísla. Napríklad ceny obilovín klesli o 6 až 8 percent, jatočné mäso ošípaných o 10 až 13 percent, hovädzieho dobytka o 2 až 3 percenta a mlieka o 1,5 percenta. Farmárske ceny, teda ceny, za ktoré môžu predávať svoje výrobky naši poľnohospodárski prvovýrobcovia, sú najnižšie v rámci krajín Visegrádskej štvorky, nehovoriac o štátoch EÚ. Bolo by to našou výhodou a prínosom pre kupujúcich, pokiaľ by príjmy z takéhoto predaja pokrývali aspoň výrobné náklady. Najhoršia situácie je vo vývine cien bravčového mäsa, čo postihlo najmä najväčšieho producenta tejto komodity v prešovskom regióne Mäsoprodukt, a. s. Prešov. Ten za prvé necelé štyri mesiace tohto roku vykazuje niekoľkomiliónovú stratu.
"V takejto situácii sme ešte neboli," sucho konštatoval riaditeľ spoločnosti Milan Sabol a dodal: "Darmo naše výrobné ukazovatele sú porovnateľné s Európskou úniou, keď cena za kilogram živej hmotnosti je okolo 32 korún." Poľnohospodári vyčítajú ústredným štátnym orgánom, že ich v týchto problémoch ponechávajú samotných a reagujú oneskorene. Takto hodnotia aj prvé dve verejné súťaže na vývoz poľnohospodárskych komodít, ktoré sa ukončili len nedávno. Prvou bola súťaž na vývoz mliečnych výrobkov a druhou súťaž na podporu spracovania bravčového mäsa. Podmienkou tejto súťaže bolo, že spracovateľ zaplatí dodávateľom ošípaných 39 korún za kilogram živej hmotnosti a u Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry si potom môže nárokovať príspevok 8 korún na kilogram mäsa. J. Hanudeľ toto opatrenie víta, ale zároveň konštatuje: "Toto opatrenie môže trochu zotaviť ceny, ale stále je cena len do výšky 39 korún za kilogram, ale reálne náklady sú v priemere na Slovensku okolo 42 korún na kilogram živej hmotnosti." Reálna cena pred týmto opatrením bola 30 až 32 korún za kilogram, čo predstavovalo stratu okolo 12 korún na kilogram vyprodukovaného bravčového mäsa.
Poľnohospodári a potravinári sa nedožadujú nadmerného zvýhodnenia oproti okolitým štátom, s ktorými spoločne vstúpime do EÚ. Chcú len, aby mali podobné podmienky ako poľnohospodári v krajinách V4. "V priestore V4 my ťaháme za ten najslabší koniec. Po vstupe do únie naša konkurencieschopnosť nebude skoro žiadna. Proste nebudeme mať šancu etablovať sa na spoločnom európskom trhu," vyjadril obavy J. Hanudeľ. Preto predsedovia RPPK Prešovského kraja vo svojom stanovisku vyzývajú SPPK: "Keďže doterajšie kroky vlády, Ministerstva pôdohospodárstva SR a Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry... nie sú adekvátne mimoriadnej situácii v agropotravinárskom rezorte, predsedovia RPPK v Prešovskom kraji plne podporujú výzvy komôr košického a zvolenského regiónu. V prípade, keď ani petičná akcia na podporu poľnohospodárov a potravinárov nebude úspešná, žiadame krízová štáb poľnohospodárov a potravinárov, aby bol zorganizovaný výstražný štrajk." Krízový štáb sa zíde dnes. Poľnohospodári a potravinári petičné hárky s vyše stotisíc podpisy doručili výboru pre pôdohospodárstvo Národnej rady SR v minulom týždni a teraz budú čakať 30 dní na reakciu parlamentu a vlády. Potom sú možné aj výstražné štrajky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
