metrov do strmého kopca. Hoci žijeme v 21. storočí, v budovách školy toalety neexistujú.
Ako sme sa dozvedeli od niektorých žiakov, ak súrne potrebujete navštíviť WC cez vyučovaciu hodinu, prezutím sa, oblečením, cestou tam, vykonaním potreby, cestou späť, vyzlečením sa a prezutím zabijete dobrých tridsať minút. "Takže sa dá celkom dobre uliať. Horšie je to keď máte napríklad hnačku. Keď neodídete z triedy včas môžete sa aj po....!" dodáva so smiechom jeden zo siedmakov. Ešte väčší problém nastáva v zimných mesiacoch. To deti radšej svoje potreby zadržiavajú a vykonajú ich až doma. Podobne je to aj u učiteľského zboru.
Problémy majú žiaci iba z jednej z troch budov, v ktorej ZŠ sídli. Z ostatných dvoch je k toaletám relatívne blízko. Prezúvať a obliekať sa však musia aj títo žiaci a učitelia. Tí si však pochvaľujú aspoň to, že zo "suchých" toaliet sa stali "mokré" a splašky namiesto do zapáchajúceho septiku smerujú do kanalizácie.
Starosta Vikartoviec Vladimír Šavel hovorí, že problémy s toaletami sú tu už niekoľko desiatok rokov. Obe najväčšie budovy ZŠ majú takmer sto rokov a patria katolíckej cirkvi. Tá sa zatiaľ neunúvala toalety priamo v budovách zriadiť. Starosta však tvrdí, že rekonštruovať staré domy by už nemalo zmysel. Obec chce postaviť úplne novú školu. "Tieto snahy tu existujú už niekoľko rokov. Pred časom to už vyzeralo reálne, ale každým rokom potrebujeme na stavbu viac peňazí. Vyčlenili sme aj pozemok a obec je ochotná z rozpočtu časť nákladov zaplatiť. Posledné výpočty, v ktorých sme okresali všetky možné výdavky nám hovoria, že by sme potrebovali približne 67 miliónov korún," hovorí V. Šavel.
Prednosta Okresného úradu v Poprade Milan Baran pre náš denník pred časom uviedol, že na kapitálové výdavky dostali v minulom roku školy v okrese od štátu 10,4 milióna korún. "Bola to najbohatšia nádielka na posledných päť rokov," konštatoval vtedy. Znamená to, že ak by boli všetky prostriedky určené pre okres Poprad v rámci kapitálových výdavkov použité len na výstavbu ZŠ vo Vikartovciach, stavalo by sa šesť rokov. To všetko za predpokladu, že štát poskytne aspoň rovnaký objem financií, ako v roku 2002.
Nový starosta Vikartoviec považuje výstavbu školy za svoju prioritu. V posledných rokoch badať, že tí rodičia, ktorí pracujú v meste Poprad, radšej berú zo sebou aj svoje deti. "Je to logické. Načo by dávali deti do školy tu, kde nie sú ani poriadne záchody, keď po ceste dajú dieťa do školy v meste a keď idú z práce domov vyzdvihnú si ho," vysvetľuje V. Šavel.
Pritom ZŠ nepatrí medzi najhoršie, skôr naopak. Navyše do dediny sa postupne vracajú bývalí rodáci a stavať začali aj mladí ľudia. "Detí máme dosť. Demografický vývoj v obci je dobrý. O to, že bude menej detí nemáme starosť, ba naopak. Začala sa nám individuálna výstavba ľudia sa sem vracajú. Chceme im preto vytvoriť dobré podmienky na život. Veď v okolitých obciach, možno s výnimkou Liptovskej Tepličky majú pekné školy. Prečo by sme takú nemohli mať aj my?" kladie si na záver otázku prvý muž Vikartoviec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
