sivozelené oči, tmavohnedé vlasy po ramená česané na cestičku uprostred, oválnu tvár. Naposledy mala na sebe elastické nohavice fialovej farby, tmavomodrú mikinu a topánky čiernej farby. Podľa informácií polície priviedla mama Zdenka Mikličová dcéru po Veľkej noci z Prešova do obce Šarišské Michaľany na zastávku SAD. Odtiaľ ju poslala samú do Detského domova Slon v tejto obci, kde však už Mirka nedošla.
Prvotná informácia od polície dáva tušiť, že v prípade stratenia mladistvej Miroslavy niečo nie je v poriadku. Oslovili sme preto riaditeľku Detského domova Slon Evu Džodlovú, ktorá tvrdila, že s dievčaťom by malo byť všetko v poriadku a malo by byť už doma. Keď sme zaklopali na dvere bytu na ulici Tarasa Ševčenka v Prešove, kde má Mirka trvalý pobyt, zistili sme, že doma stále nie je.
Zdenka Mikličová je matkou piatich detí. Mirka je najstaršia a zároveň jediná zo súrodencov, ktorá nežije s vlastným otcom. "Manžel si ju osvojil, keď mala dva roky," tvrdí mama nezvestnej školáčky. O svoje najstaršie dieťa sa bojí. Hoci sa počas pátrania dozvedela, že by Mirka mohla byť aj v Poprade, je presvedčená, že sa z Prešova nepohla. "Dávajú mi o nej vedieť, že bola tam, a potom tam. Minule bola aj tu pri bloku. Susedke vravela, že je hladná. Nepodarilo sa mi ju stretnúť a potom už neprišla."
Miroslava mame týždeň po tom, čo sa stratila, poslala list. "Píše, aby som sa o ňu nebála, že sa má dobre, má čo jesť, kde spať, nie je hlúpa a chce si nájsť vlastného otca." Dcéru si chce nájsť, no nepočíta s tým, že by mohla žiť v kompletnej rodine. "Po tom všetkom, čo urobila, by som ju domov nevzala, aj keď sa nájde." Boli sme zvedaví, či problémy nevyplývajú zo zlého vzťahu s otčimom, či ju náhodou nebije. "Nie, hoci by si hocikedy aj zaslúžila. On tvrdí: Biť dieťa je zbytočné. Človek sa k nej správa tak, aby všetko bolo dobré a ona urobí toto. Nechápem, čo chce ďalej. Má šestnásť a len si sama pokazí život. Keby bola škaredá, alebo sprostá, tak sa nečudujem, ale je pekná a na svoj vek až veľmi vyspelá."
V detskom domove je Miroslava od svojich jedenástich rokov. Podľa mamy sa v nej v tom čase objavilo problémové dievča, ktoré utekalo z domu, nechodilo do školy. Neposlušné dieťa mama najskôr umiestnila v nápravno-výchovnom ústave v Košiciach. Po troch mesiacoch jej vybavila Detský domov Slon. "Aby bola s nami stále v kontakte. Odtiaľ mohla chodiť domov každé dva týždne, každé prázdniny. Najskôr bolo všetko dobre, teraz neviem, čo jej chýba."
Mirka si je podľa mamy vedomá toho, že pôjde do polepšovne. "Dala mi odkázať, že si chce pred tým ešte užiť. Neviem, čo to je za užívanie! Vraj začala aj popíjať! Po nociach nespím, čo sa tak bojím." Miroslava je tesne pred prijímačkami, hlási sa na dievčenskú školu. Hoci jej v útlom veku škola nevoňala, mama tvrdí: "Teraz si polepšila aj tam."
Po Mirke sme sa pokúsili pátrať aj my. Podarilo sa nám zistiť, že by mala byť niekde na území okresu Prešov. Dievča sa domov ani do domova vrátiť neplánuje. Má presne spočítané, že skrývať sa musí ešte 21 mesiacov. Rovesníkom tvrdí, že v domove sa necíti dobre, aj keď sa tam snažia urobiť všetko pre to, aby jej bolo fajn. Domov sa jej rovnako nechce kvôli vzťahu s otčimom. Smutno jej je za štvoricou súrodencov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
