v prízemí Krajského múzea v Prešove. Autormi výstavy sú RNDr. Anton Bartunek a Mgr. Mária Kyseľová. Výstava nesie názov Významní lekárnici regiónu Šariš. Dve tretiny osobností, s ktorými sa môžu návštevníci múzea zoznámiť, majú presah cez Slovensko, Rakúsko - Uhorsko až do Európy. Títo farmaceuti neznamenali veľa len vo svojom odbore. Talent viacerých z nich im aj v iných oblastiach pomohol vytvoriť hodnoty, ktoré ich zaraďujú na prvé miesta spoločenského rebríčka.
Prvé tri lekárnicke osobnosti, ktoré sa nezmazateľne zapísali do prešovskej histórie, boli v sedemnástom storočí podľa autorky výstavy Márie Kyseľovej Juraj Scholtz, Ján Weber a Martin Haas. "Títo traja lekárnici mali ako členovia mestskej rady významný podiel na dejinách mesta," tvrdí M. Kyseľová. Prešov mal v tom čase okolo päťtisíc obyvateľov a bol významným rakúsko-uhorským mestom. Ján Weber bol prešovským richtárom a významným lekárom, lekárnikom. "Z jeho pera vyšla v roku 1645 prvá slovenská lekárska kniha Amuletum. Za jeho richtárovania postavili v centre Prešova za jediný rok kolégium, vyššiu školu pre evanjelikov." Na výstave môžete nájsť rytinu Prešova z Weberových čias, aj doklad o tom, ako mu Juraj Scholtz predáva richtárske žezlo.
"Ďalším významným prešovským lekárnikom bol Ján Adam Rayman, ktorý ako prvý v Európe očkoval proti kiahňam." V múzeu sa dnes nachádza celý jeho životopis. Christian Ernest Krieger vychoval pre Prešov a jeho župu synov lekárov. "Kriegerovci usporadúvali rôzne charitatívne akcie, podporovali mestskú nemocnicu." Významný lekárnik Ján Samuel Gertinger má na výstave tiež svoje miesto. Majiteľ lekárne U zlatého orla v centre Prešova sa do histórie zapísal aj ako prvý výrobca kryštalického cukru z repy.
Do dnešných dní je v Prešove obľúbená lekáreň U sv. Trojice. Jej zakladateľom bol v devätnástom storočí Ignác Schmidt "Od vtedy je stále na tom istom mieste. výstava dokumentuje vývoj interiérov lekární," vraví Mária Kyseľová. Osobnosťou, ktorá presiahla región Šariš a na výstave nájdete jej profil, bol Karol Divald. Okrem Prešova vlastnil aj lekárne v Bardejove a Giraltovciach. "Karol Divald sa preslávil ako priekopník fotografie a svetlotlače. Nefotil len komerčné portréty, ale aj Prešov, vytvoril albumy Vysokých Tatier. Keď fotografoval v Tatrách, musel mať so sebou desiatich nosičov a sklenené dosky spracovával priamo na mieste. V roku 1878 otvoril prvú svetlotlačiareň v Uhorsku." V múzeu vystavený aj jeho cestovný fotoaparát. Márii Kyseľovej sa podarilo vyskúmať, že ateliér prevzal jeho syn. "Najstaršie pohľadnice na princípe fotografie, ktoré poznáme aj dnes pochádzajú z prešovského ateliéru Ľudovíta Divalda." Karol Divald vystavoval v celej Európe.
Umeleckého ducha mal aj sabinovský rodák Teodor Kostka Csontváry. Lekárnik a maliar európskeho formátu bol podľa Márie Kyseľovej jedným z najvýznamnejších plenéristov. V múzeu je vystavený jeho obraz, ktorý bol ocenený v roku 1958 na svetovej výstave v Bruseli. "O celej jeho tvorbe sa Pablo Picaso vyjadril: ´Kostka je jedným z najväčších umelcov dvadsiateho storočia´."
V prízemí múzea sú dokumenty o práci Viliama Karola Beckera, ktorý založil
v 20. storočí prvú lekáreň v Lipanoch. Alžbeta Sommer-Lefkovitsová sa okrem lekárnictva preslávila ako spisovateľka. So sedemročným synom prežila holokaust a svoje utrpenie zdokumentovala v autobiografickej knihe Aj vy ste v tomto pekle? Pracovala v lekárni v Klobušického paláci. "Knihu napísala vo veľmi kultivovanom jazyku. Na západe ju používajú ako študijnú literatúru pre mládež."
Posledný zo známych lekárnikov je Tibor Weisz. Farmácii sa venoval krátko, do povedomia vošiel ako muzeológ. V prešovskom múzeu založil prírodovedné oddelenie a prvú expozíciu prírodných vied. "Vybudoval najväčšie prírodovedné zbierky v rámci Slovenska."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
