kultúrnych atrakciách ich domova, len nemnohí poznajú jazyk, či tamojšie zákonodarstvo.
Vari aj preto bolo pre nás nečakaným prekvapením, keď sme sa dozvedeli o japonskej skupine z Centra slovanských štúdií na Univerzite Hokkaido, ktorá skúma, ako u nás funguje samospráva. Ako nám povedal, inak zvedavý a sympatický profesor Tadayuki Hayashi, už v minulosti publikovali v Európe analýzu výskumu o inštitúciách a zákonoch postkomunistických krajín. Tentoraz ich zaujíma, ako fungujú samosprávne orgány a ako ovplyvňujú politiku po desiatich rokoch demokratizačného úsilia v slovenskej spoločnosti.
Mimochodom, s viacerými krajinami východného bloku sa už zoznámili zvnútra. Napríklad s Ruskom, Ukrajinou či Českou republikou, teraz pôsobia na Slovensku a do budúcnosti plánujú výskum aj v Maďarsku. Uvažujú aj o porovnávacej štúdii českej a slovenskej komunálnej politiky. Aj my sme boli zvedaví a opýtali sme sa, čo konkrétne ich zaujíma.
"Predovšetkým systém fungujúcej samosprávy, dynamika lokálnej elity, lídri politických strán v samospráve aj kontinuita s bývalým režimom. Ďalej vzťahy s centrálnou politickou garnitúrou, vplyv parlamentných politických strán na miestnych politikov, ale aj chronológia vývoja za posledných desať rokov." Na výskum si vybrali krajské mestá a mimo Prešova zatiaľ navštívili Banskú Bystricu a Trenčín. Majú však záujem aj o Trnavu, Nitru a Žilinu. Bratislava a Košice sú mimo ich projektu. Prečo, to bližšie nevysvetlil. Profesor Hayashi pred nami netajil, že o primátorovi Jánovi Slotovi už veľa počul a zaujíma ho aj preto, že je jediným primátorom, ktorého obyvatelia zvolili v komunálnych voľbách trikrát.
Opýtali sme sa ho na prvé postrehy medzi Prešovčanmi, prípadne po informáciách z rozhovorov s viacerými politikmi a miestnymi funkcionármi. "Každé mesto má svoj politický charakter. Kladiem si otázku, prečo je taký rozdiel medzi silou strán v parlamente a v samospráve. V Prešove je silné KDH, HZDS slabé, ale dokázalo sa spojiť s SDĽ. Kľúčovým faktorom sú tu osobné vzťahy. Pre cudzinca je ťažké pochopiť, že v štátnej správe funguje politický faktor veľmi silne a v samospráve nie. Zaujímavé a pre mňa dosť nepochopiteľné je aj silné zoskupenie cirkví a ich vplyv."
Postrehol tiež, že v Prešove sú ľudia viac konzervatívni, ako liberálni. Kladie si otázku, prečo politické strany neurobili väčší nátlak, aby silných lídrov presadili do špičkovej politiky a tí by viac presadzovali zmeny v regiónoch. Z hľadiska systému a kompetencií sa nám zdalo, že je pre profesora zatiaľ ťažké pochopiť vzťahy a rivalitu medzi štátnymi inštitúciami ako sú krajské a okresné úrady a medzi samosprávami od vyšších územných celkov, miest až po obecné zastupiteľstvá.
V neformálnom rozhovore dodal, že pre Japoncov je Slovensko doslova neznámou krajinou. V minulosti vnímali federatívne Československo predovšetkým ako Česko. "Z hľadiska Japonska existuje Česko, Poľsko, Maďarsko, Rusko aj Ukrajina, ale Slovensko je biele miesto. V dobe Mečiarovej vlády sa v našich novinách o Slovensku písalo, ale nebol to dobrý imidž. Japonci nevedeli, kto je Dzurinda a keď je správ málo, imidž je dôležitý."
Na našu otázku, ako sa dokázal naučiť tak dobre hovoriť slovensky, reagoval skromne. Vraj vie, že hovorí československy. Pôvodne totiž študoval históriu v Čechách. Neskôr sa vrátil do Japonska, kde si doplnil vzdelanie ako politológ a v slovenčine sa zdokonalil pred piatimi rokmi počas polročného pobytu v Bratislave.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
