v spolupráci s Archeologickým ústavom Košice sa podarilo sondou zachytiť a odhaliť základy rozsiahleho kláštorného komplexu. Aj keď prvotné dohady Veľkošarišanov viedli k tomu, že pôjde o Rákocziho kaštieľ, riaditeľka múzea Božena Tomášová (na obr.) tvrdí "Ide o kláštor cirkevného rádu augustiánov-eremitov."
Začiatok pôsobenia rádu pustovných mníchov na území Veľkého Šariša sa podľa archívnych záznamov datuje do trinásteho storočia. Mohutnosť odhalených základov podľa riaditeľky hovorí o gotickom štýle stavby, ktorý zodpovedá tomuto obdobiu. V kláštore nesídlili len opáti, ale aj prior. Jeho súčasťou bola kaplnka zasvätená sv. Stanislavovi. Hoci boli augustiáni pustovnými mníchmi, na území Šariša sa im začalo dariť. Majetky mali v Záhradnom, Hrabkove, Chminianskej Novej Vsy a Pečovskej Novej Vsi. Filiálka kláštora šarišských augustiánov bola aj v Bardejove. "O prepojení vtedajšej cirkevnej moci so svetskou svedčia archívy. Uvádza sa v nich pôsobenie priora a opátov pri riešeniach súdnych a majetkových problémov na hrade Šariš," tvrdí riaditeľka múzea.
Koniec veľkošarišských augustiánov prišiel v druhej polovici 16. storočia. Kláštor bol z nariadenia cisára Maximiliána II. zbúraný. "Pravdepodobne v tom istom období sa v bezprostrednej blízkosti začal budovať kaštieľ Rákocziovcov. Zo stupňa zachovania základov usudzujeme, že materiál na kaštieľ použili z kláštora." V roku 1599 bola zrekonštruovaná aj kaplnka. Rákocziovci si z nej spravili rodinný boží stánok a zasvätili ju sv. Kunhute.
Podľa doterajšieho stupňa vykonaných prác nie sú jasné, rozmery kláštora. Podľa mohutných základov so šírkou stien až 140 centimetrov sa dá usudzovať, že bol veľký. V nálezisku bola okrem základov doteraz odkrytá dlažba z pätnásteho storočia, základy ozdobného piliera, ktorý stál uprostred obradnej sály, zbytky keramiky, železná strelka do kuše a fragmenty sklenených nádob, ktoré sa svojho času vyrovnali hodnote zlata. Pri odhaľovaní kaštieľa bolo vykopané aj množstvo ľudských kostier, pri vonkajších základoch budovy. "Momentálne sa nedajú časovo zaradiť. Miestni obyvatelia vravia, že je to pozostatok z prvej svetovej vojny. Určite to nie je pohrebisko kláštora."
Nález má podľa riaditeľky múzea B. Tomášovej pozitívny ohlas aj u vedenia mesta pod Šarišským hradom. "Primátor je prístupný myšlienke zachovania zvyškov a ich zakonzervovaniu. Som presvedčená, že na to nájdu aj vlastné prostriedky. Sú prohistoricky orientovaní." Na odkrytie celého náleziska má múzeum od Slovenskej správy ciest (investora stavby cesty) vyčlenených 250-tisíc korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
