Prešov - Mesto Prešov si pripomína 550. výročie udelenia erbu. Najstaršiu erbovú listinu vydal Prešovu vo Viedni Ladislav V. v januári roku 1453.
Neskôr získal Prešov dva nové erby, v súčasnosti sa používa ten prvý, 550-ročný. Oslavy udelenia erbovej listiny budú od štvrtku do soboty, ako súčasť Prešovského trojičného jarmoku a festivalu skupín historického šermu.
O tom, ako sa bude oslavovať, sme už v Korzári napísali. Žiada sa však spomenúť aj to, čo sa vlastne bude oslavovať.
Prešovská pobočka Štátneho archívu disponuje 'Pamätnou knihou mesta Prešova'. Ide o kroniku od 13. storočia, ktorú v roku 1934 preložil a napísal Belo Klein. Celá kronika má štyri časti. Najvzácnejšia je štvrtá kniha z vojnových rokov 1938 až 1942 „Jednotlivé listy tejto knihy sme našli až v minulom roku, a dali sme ich dokopy," povedala pre Korzár riaditeľka Štátneho archívu v Prešove Mgr. Ľubica Kováčová, ktorá potvrdila, že archív disponuje aj materiálmi spred 550. rokov. Ide o spomínané kroniky, ktoré z pôvodných, zväčša latinských textov ľudových kronikárov preložil B. Klein.
V archíve sa nachádza aj samotná listina a doslovný preklad erbovej listiny. „Bolo by potrebné tieto listiny nielen oslavovať, ale aj zreštaurovať. Zub času sa na ne podpísal," podotkla riaditeľka, ktorá vie o čom hovorí. Taký originálny pergamen zo stredoveku má dnes cenu aj 6 miliónov. Preto má Štátny archív v Prešove snahu zreštaurovať dôležité listiny a vytvoriť z nich faksimile, čiže niečo na spôsob presnej kópie.
Nuž, a čo sa to teda udialo pred 550 rokmi? Dobový kronikár to popisuje dvomi vetami. Dovolíme si však upozorniť, že tá druhá je o niečo dlhšia (prinášame doslovný prepis): „Kráľ Ladislav - hneď po prevzatí vlády rozpomenúl sa na Prešov, 3. jan. 1453. dáva mestu címer. Nos Ladislaus dei gratia Hungarie, Bohemie etc. rex... dopovahy berúc vernosť a vernými službami získané zásluhy a úplnú stálosť smyšlania, ktorými naši verní a obozretní sudca, prísažní a ostatní mešťania a celá verejnosť nášho Prešova, prv naším rodičom a potom nám, zvlášť v tých bývalých nepokojných časoch v mnohých pádoch milými sa preukázali, chcejúc im preukázať niektoré pruky našej dobroprajnosti, tento címer alebo odznak címeru, totiž štít na ktorého vrchnej čiastke tri červené ruže na bielom poli, pod tým však štyri polia široké, obyčajne strich menované, dve biele a druhé dve na červeno maľované - dávame, darujeme a prinášame... etc."
Belo Klein píše, že na erbe, ktorý Prešov užíva dodnes, sú tri ruže a nie jahody, tie sú vraj „neskôr ku menu Eperjes vyhútanou bájkou". Traduje sa, že nevidiaci kráľ Béla II. mal svoje letné sídlo Pod Bikošom. Keď tam spal, vraj zacítil vôňu jahôd a povedal, že na tomto mieste bude stáť mesto Jahodník (Eperjes).
Kronikári opísali okrem erbovej listiny i ďalšie, s ňou súvisiace listiny z daného obdobia. Napríklad kráľovská listina z 11. 2. 1453 hovorí, že Ladislav V. „počul, že Česi, ktorí v meste Prešova ležali a odtial ľudí napádali, teraz už mesto opustili, preto odporúča mestu, aby na budúce ani Čechov, ani iných cudzích ľudí do svojich múrov nepripustili". Listinou z 2. marca 1453 zas odpúšťa daň, o rok neskôr udelil mestu právo usporiadať výročný trh a uložil vrchnosti, aby všetkých poddaných s právom sťahovania a „výmenu zaplatili, nik nehatil v osadení sa v Prešove".
A ako to boli s ďalšími erbami? „Kráľ Ferdinad I. na znak svojej priazne a vďaky za jemu preukázané služby darúva mestu Prešov nový, rozšírený címer."
Listina je datovaná 4. mája 1548. O desať rokov (17. 8.) neskôr kráľ Ferdinand udelil mestu nový, tretí erb. Kronikár o ňom napísal: „Je až preplnený všelijakými živočíchmi." Lekárnik Ján Weber opísal význam jednotlivých častí:
sup znamená ostražitosť a učenlivosť, meč prísnosť a miernosť, koruna počestnosť a ťarchu, ruže (teda znovu sa píše o ružiach, jahody sú na inom mieste štítu) trpezlivosť a dobrý chýr, levy veľkodušnosť a miernosť, stĺp dôstojnosť a stálosť a jahody (držal ich v pazúroch sup) poníženosť a úrodnosť. Tento erb sa používal najdlhšie, až v 20 storočí sa Prešov vrátil k pôvodnému erbu, ktorého výročie teraz Prešovčania oslavujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
