sa na nej aj akad. arch. Štefan Mitro. Na druhom ročníku Ceny za architektúru CE-ZA-AR sa mu dostalo zadosťučinenia v podobe ocenenia v kategórii rekonštrukcia a obnova budovy. Vtedy nám prezradil, že sa cítil ako pri udeľovaní Oscarov.
Možno si kladiete otázku, kto je Štefan Mitro (na obr.) a čo je na jeho práci také výnimočné. Nuž, zoznámime vás. Vzťah, aký si počas rekonštrukčných prác vytvoril k divadlu, nás motivoval k tomu, aby sme sa opýtali, či sa tak stalo z lokálpatriotizmu, alebo si chcel dokázať, že na to má. S prekvapením sme sa dozvedeli, že v skutočnosti je rodený Vranovčan. Žil tam však len do pätnástich rokov. Potom ho študijný záujem o tvorbu a rekonštrukciu nábytku aj interiéru nasmeroval na strednú drevársku školu v Spišskej Novej Vsi. Chcel pokračovať na vysokej škole stavebnej, ale neprijali ho.
"Možno som bol trošku tvrdohlavý a po troch rokoch som absolvoval prijímačky na Vysokú školu výtvarných umení a architektúru som skončil tam. Vďaka môjmu kamarátovi Karolovi Gregorovi, rodenému Prešovčanovi, ktorý už pracoval v Stavoprojekte, prišiel som tu pracovať. Žijem tu teda od roku 1980 a cítim sa Prešovčanom," zdôveril sa nám.
Zvedavosť nám nedala, aby sme sa neopýtali na jeho rodinu a záujmy. "Mám diagnózu slobodný a nie je to preto, žeby sa mi ženy nepáčili. To je tak. Keď vás práca pohltí a prejde ten správny čas na založenie rodiny, skončí to s takouto diagnózou."
Necíti sa však sám. Má mnoho priateľov z profesionálneho života, ale aj kamarátov zo študentských čias, či výtvarníkov, s ktorými sa pravidelne stretáva.
"S kamarátmi z Bratislavy a Prahy sa dvakrát do roka stretávame v Senci, kde chodievame na dobré víno a s tunajšími zase na Domašu, lebo sme jachtári."
Inak nám o sebe prezradil, že je tvrdohlavý Býk, ale práca, ktorú robí, ho núti k sebadisciplíne.
"Keď robíte na rekonštrukciách, človek sa musí podriadiť pravidlám, aj keď do toho dáva vlastnú invenciu. O práci na prešovskom divadle môžem povedať asi toľko, že zo mňa doslova urobila disciplinovaného človeka. Alebo, ak budem neskromný, zušľachtila ma."
Zaujímalo nás, čo ho na obnove historickej divadelnej budovy lákalo. Ako nám povedal, už ako čerstvý absolvent mal to šťastie, že s tímom prešovského Stavoprojektu pracoval na interiéroch nového prešovského DJZ. Už vtedy mal možnosť vniknúť do tajov divadla. Skúsenosti neskôr využil pri návrhu bábkového divadla v Liptovskom Mikuláši aj v Košiciach.
Pripomíname, že pôvodným staviteľom starého prešovského divadla bol skúsený architekt Michal Repaszky. Postavil ho na pôvodnom pôdoryse mestského hostinca pridaním dvoch meštianskych domov z oboch strán, a tak vzniklo reprezentačné osvetové centrum Reduta.
"Zaujala ma jeho schopnosť bezproblémovo včleniť budovu spoločenského významu do existujúceho mestského konceptu. Budova obsahovala reštauráciu, ubytovacie priestory a divadelnú sálu s kukátkovým javiskom, povraziskom s mechanickými ťahmi a šatňami. Na výzdobe spolupracoval s významnými výtvarníkmi a umeleckými remeselníkmi. Historické pramene uvádzajú kapacitu neuveriteľných 700 miest," rozhovoril sa o samotnej výzve k rekonštrukcii.
Zaujímavé je, že ničivý požiar v roku 1887, kedy vyhorela takmer polovica Prešova, sa divadelnej budovy takmer nedotkol. Prežila aj obe svetové vojny. Po druhej sa však stratila vzácna divadelná opona uhorského maliara Arpáda Fesztyho. Vďaka prozreteľnosti sa v pozostalosti riaditeľa divadla Janka Borodáča zachovala aspoň jej fotografia. Opýtali sme sa tiež, či v 120-ročnom objekte divadla počas obnovy našli aj záhady, či odkazy minulých majstrov, ktoré ich prekvapili. Bez zaváhania nám porozprával o momente prekvapenia, keď pri sekaní ryhy pre uloženie kábla signalizácie v podhľade foyeru pred prezidentskou lóžou sa v úlomkoch omietky objavili farebné kúsky. Na základe sondy odkryl akad. maliar Ľubomír Cáp pôvodnú fresku, dekoratívnu výzdobu stropu, ktorá bola postupne premaľovaná niekoľkými vrstvami vápna. Tým ju vlastne niekto nevedomky dokonale zakonzervoval. V súčasnosti je po reštaurovaní odhalená v plnej nádhere. Iná záhada ich čakala v suteréne pri hĺbení ryhy pre vzduchotechnické potrubie. Robotníci narazili na tehlovú klenbu, ktorú prerazili. Na ich prekvapenie tehly zmizli s hlasitým čľapotom v hĺbke. Po rozšírení otvoru sa objavila stredoveká, kameňom obmurovaná studňa s krištáľovo čistou vodou.
Jedna dlhá etapa skončila a aj keď sa možno ťažko lúčil so starým divadlom, v hlave už nosí iný rébus. Svoje skúsenosti si totiž bude môcť overiť v Prahe pri obnove povodňou zničeného Divadla Pod Palmovkou. Tamojšieho riaditeľa Petra Kracika aj českú výberovú komisiu presvedčili výsledky jeho práce práve pri prešovskom divadle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
