Ľubovni, môže sa stať, že zdravotnícke zariadenie bude bez tepla. Bez nadsázky o tom hovorí vedenie nemocnice.
Hlavným zdrojom tepla je v NsP para. Vykurovanie týmto médiom je finančne mimoriadne nákladné a už dávno nevyhovuje najnovším trendom v energetike. Navyše, para je médium, ktoré si vyžaduje vysoké nároky na údržbu a bezpečnosť. Podľa slov energetika nemocnice Jozefa Dudžáka sú niektoré časti vykurovacieho systému v dezolátnom stave a je potrebné ich každoročne opravovať alebo kompletne vymieňať. "Do konca augusta potrebujeme zrealizovať výmeny uzatváracích a regulovacích armatúr. Potrebujeme do nich investovať 300 až 400-tisíc korún, aby vôbec išli," tvrdí energetik.
Kotolňa nemocnice už na prvý pohľad vyzerá žalostne. V dôsledku unikajúcej pary zo starých výmenníkov je jeden z rohov vrchnej časti budovy úplne rozpadnutý. Omietka je opadaná a začínajú padať i tehly. Jeden z námestníkov Jaroslav Marinčín hovorí, že všetko sa bude opravovať, ale ide zasa iba o látanie dier a nie o komplexné riešenie. Kúrenie je pritom v Starej Ľubovni bytostne dôležité. Vykurovacia sezóna v meste trvá deväť až desať mesiacov, na "prídel" pary je navyše závislá kuchyňa a práčovňa. Ak by im ju odstavili, pacienti sú bez jedla a bez čistej bielizne a nemocnica sa môže zavrieť.
Riešenie je podľa riaditeľa NsP Jozefa Karaša jednoduché. "Nemocnica musí prejsť na nový, oveľa efektívnejší a lacnejší systém vykurovania. Paru musíme nahradiť plynovým kúrením. Prepočítavali sme koľko by nás rekonštrukcia stála a došli sme k číslu 25 miliónov korún," uviedol pre náš denník riaditeľ. Jeho námestník ho dopĺňa o ďalší údaj. Z celkovej sumy do samotného kúrenia potrebuje 'špitál' investovať asi iba 13 miliónov, zvyšok pôjde na nákup techniky do kuchyne a práčovne. "Úspory sú značné. Kým teraz na teplo putuje z rozpočtu 11,5 milióna korún, vrátane miezd pre kuričov, po rekonštrukcii to bude iba 5,5 milióna. Ušetríme aj na mzdách pre kuričov, pretože obsluha systému je menej náročná. Takže namiesto deviatich budú stačiť traja kuriči," konštatoval J. Marinčín.
Najväčším problém je to, odkiaľ 25 miliónov dostať. Vedenie chce získať peniaze cez fondy Ministerstva životného prostredia a Ministerstva hospodárstva SR. Existujú snahy získať úver aj priamo z banky. Tá však požaduje, aby za pôžičku ručila nemocnica nehnuteľným majetkom. "To je najväčší kameň úrazu. Podľa zákona patrí nemocnica vyššiemu územnému celku, ten získal od štátu majetok, ale nemôže ním ručiť. Takže sme v patovej situácii," hovoriť J. Karaš.
Prispieť nemôže ani Prešovský samosprávny kraj. V kapitole kapitálové výdavky pre zdravotnícke zariadenia nie je v rozpočte ani koruna. Pritom nemocnica by podľa J. Marinčína dokázala úver z banky bez problémov splácať. "Splácali by sme v podstate z ušetrených peňazí, tým, že by sme na teplo potrebovali minúť menej finančných prostriedkov. Ďalšie úspory by sme dosiahli napríklad výmenou drevených okien za plastové," vysvetľuje námestník.
Terajšia situácia je však taká, že nemocnica aj v tomto roku zainvestuje do čiastočnej opravy existujúceho vykurovacieho systému a bude sa strachovať, aby vydržal. "V prípade, že by došlo k havarijnej situácii, opravu by sme financovali na úkor toho, že nezaplatíme iným dodávateľom. Nemáme odvahu odstaviť pacientov od tepla," dodal na záver námestník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
