obce Obišovce a Ličartovce, vrátane pasienkov na celkovej ploche 117 hektárov.
Ako nás upozornil jeden z miestnych podielnikov, Štefan Žula (na obr.), od spomínaného roku sa až v marci 2003, teda po 12 rokoch uskutočnilo valné zhromaždenie urbárskeho spoločenstva. Medzitým bola v roku 2001 len výročná schôdza. Podľa jeho slov, orgány valného zhromaždenia neboli zvolené legálne a v zápisnici vraj chýba účtovná závierka. "Vyťažené suroviny sú predávané, komu a za akých podmienok dosiaľ nikto okrem členov výboru nevie. Keď je v platnosti urbárske právo tak to znamená, že každý podielnik má nárok na drevo podľa vlastníckeho podielu." Podľa vyjadrenia Žulu za 12 rokov nenakladali so svojim majetkom spoluvlastníci, ale iní ľudia. Ako ďalej tvrdí, urbariát má slúžiť predovšetkým skutočným vlastníkom na krytie ich potrieb s možnosťou predaja, ale nie v záujme podnikateľov.
Podielnikom, ktorých údajne zastupuje teda chýbal hĺbkový rozbor hospodárenia, návrh činnosti a rozpočet na nasledujúce obdobie. "Nevieme ani, koľko kubíkov dreva vyrúbali podľa druhov a koľko je to percent z celkovej výmery urbariátu. Komu a ani za akých podmienok bolo drevo predané."
Väčšina podielnikov vraj žiadala odbornú revíziu hospodárenia aj nakladania s finančnými prostriedkami od roku 1991, tiež prepracovať stanovy spoločnosti z roku 1994, zrušiť právnu subjektivitu, preveriť všetky podpisy a zvoliť zmierovaciu komisiu.
Na tieto v celku vážne výhrady sme chceli požiadať o stanovisko aj spomínanú urbársku spoločnosť. Napriek opakovaným pokusom sa nám nepodarilo spojiť s predsedom Jánom Vargom, ale hovorili sme s tajomníkom Jurajom Antoňákom. Neprekvapili sme ho. Vedel o týchto výhradách, keďže Štefan Žula im už neraz povedal aj napísal svoje pripomienky. Zaoberali sa nimi, ale nesúhlasia s jeho tvrdeniami.
Podľa Antoňáka je to inak. Neskrýval pred nami znechutenie nad tým, že sa vzniknuté nedorozumenia doteraz nevyjasnili, napriek otvorenej snahe. Podľa jeho slov, urbariát funguje podľa všetkých právnych predpisov, má riadne zvolený výbor, predstavenstvo, dozornú radu aj platné stanovy. Reagoval najmä na pripomienky k hospodáreniu. "Máme pracovníčku, ktorá nám robí podvojné účtovníctvo v zmysle zákona a má na to odbornú spôsobilosť, tiež daňovú poradkyňu a dane riadne odvádzame. Dokonca sme si dali urobiť aj audit, hoci nie sme spoločnosť s takým príjmom, aby to bola naša povinnosť." Ako sme sa dozvedeli ročný príjem urbariátu je do 100-tisíc korún. Vyvrátil aj tvrdenia o tom, že nikto nevie komu sa vyťažené drevo predalo. "Existuje predsa fakturácia, v ktorej je to uvedené a tá podlieha kontrole. Robíme len to, čo nám povoľuje zákon."
Keď sme oslovili hlavného lesného hospodára Ing. Mariána Kačalu, potvrdil nám, že urbariát sa riadi dlhodobým lesným hospodárskym plánom, ktorý podlieha kontrole príslušného odboru na okresnom aj krajskom úrade. "Každý rok odovzdávame hlásenia o výkone v súvislosti s ťažobnou a pestovnou činnosťou. Práve v týchto dňoch sa pripravuje plán na ďalších desať rokov s odborníkmi z Lesprojektu Zvolen, pobočkou Košice. Na budúci týždeň budeme o ňom diskutovať." Poznamenal tiež, že v urbariáte pôsobia vzdelaní ľudia, ktorí spravujú lesy a pasienky už desaťročie a teda nie bez náležitých vedomostí.
Požiadavka na zmierovaciu komisiu sa viaže k vysporiadaniu podielov v lesoch a na pasienkoch, ktoré podľa Žulu nie sú dodnes právoplatne zlegalizované. "V roku 2001 došlo k oprave podielov urbariátu podľa notárskych osvedčení, ale táto oprava nebola zaslaná Okresnému úradu v Prešove s náležitým zdôvodnením v dôsledku čoho katastrálny úrad dosiaľ opravy nevykonal, čím sú znemožnené dedičské konania pozostalých po roku 1996. Na marcovom zhromaždení sa tejto otázke venovala pozornosť, ale vedúci hospodár to zdôvodňoval tým, že okresný úrad odmieta opravy vykonať," vysvetlil nám. Faktom však je, že termín vysporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam platí do roku 2005. Iste, mnohým ľuďom sa pri nárokoch vlastníckych práv stali krivdy, ale prípadné prevody do vlastníctva inej osoby budú musieť vyriešiť právnici, nie urbariát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
