Hlavou proti múru (?)
Prednedávnom som v kine videla film o človeku, ktorý sa pokúšal uniknúť zo sveta plného inštrukcií, formulárov, uniformity a obmedzovania. Zo sveta, v ktorom na všetko dohliadalo tajuplné Ministerstvo informácií, ktoré odstraňovalo každého, kto sa rozhodol vzoprieť normám... V prvej chvíli som nadobudla dojem, že celý film bol akousi spomienkou na totalitný režim, no po chvíli som zistila, že medzi jeho dejovou líniou a súčasným spôsobom života je viac paralel ako som spočiatku bola ochotná priznať. Keď sa totiž pozerám okolo seba, prichádzam k zarážajúcemu záveru nepoznám takmer nikoho, kto by bol skutočne slobodný.
Koľkí z vás nerobia to čo ich baví? Koľkí z vás už roky chodia do práce, ktorá vás vnútorne nijako neobohacuje a nezaujíma? Koľkí z vás žijú s človekom, ku ktorému ste už dávno porestali niečo cítiť? Koľkí z vás nemajú skutočných priateľov, ktorým by sa dalo dôverovať?
Spoločnosť, v ktorej žijeme, sa nám snaží plánovať naše životy (žiaľ, pomerne úspešne). Zmaturovať, nájsť si prácu, prípadne ísť na vysokú a až potom začať pracovať, nájsť si partnera, oženiť/vydať sa, splodiť deti (ideálne dve) a potom už "len" pracovať, platiť dane, neobzerať sa, nepýtať sa, nebreptať... Nebyť šťastný ani spokojný, nemať pocit, že to, čo robíte, za niečo stojí. Niekomu sa možno zdá, že tento všeobecne uznávaný postup v spoločenskom rebríčku je najschodnejšou a najpohodlnejšou cestou. V skutočnosti ide o nevinne vyzerajúcu pascu, z ktorej sa dostávame o to ťažšie, čím hlbšie do nej spadneme. Vzoprieť sa všeobecnému systému vyžaduje určite veľa síl a odvahy, ale je to jediný spôsob úniku. Iba ak v sebe nájdeme dosť síl na to, aby sme začali veriť sami sebe, môžeme zažiť slastný pocit spokojnosti z toho, ako žijeme. V praktickom svete to potom vyzerá tak, že sa konečne zbavíme ľudí, vecí a záväzkov, ktoré nás obmedzujú a oberajú o energiu a chuť do života.
Začneme sa venovať činnostiam, ktoré nás robia šťastnými (nemusí to byť práve plavenie sa po Stredozemnom mori na luxusnej jachte) a naučíme sa oddychovať a vychutnávať si maličkosti, akými sú pekný slnečný deň alebo pekný upršaný deň, voľný víkend, voľné poobede, dobré jedlo, zaujímavá knižka, dobrý vtip... Chce to len trochu chuti vzoprieť sa všeničiacej šedivosti stereotypu, do ktorého nás tlačia umelo vymyslené spoločenské pravidlá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
