Pivoňka na margo pozvania na Jour-Fixe prešovskej kancelárie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Venoval sa na ňom téme postavenia malých štátov v Európskej únii. K referendu o vstupe do EÚ, ktoré už úspešne absolvovali všetky stredoeurópske krajiny poznamenal, že "v Českej republike začala diskusia o Európskej únii začala ďaleko skôr ako na Slovensku. Nechcem povedať, že je vyhranená, ale vyhraňuje sa, čo nie je na škodu".
Mimochodom, potvrdilo sa, že práve konfrontácia napomáhala účasti. Dokonca aj na Slovensku, kde boli "všetci" za, v skutočnosti rozhodlo o úspechu referenda tých pár euroskeptikov, ktorí prišli k urnám.
Česká republika však prežíva po referende vládnu krízu. Vláda, s väčšinou jedného hlasu, bola nazývaná ako prointegračná. Po referende však nastávajú nové otázky a kameňom úrazu je dnes v Česku reforma verejných financií. "Slovenská strana túto reformu už realizovala, u nás sa na tento krok čaká," poznamenal generálny konzul.
ČSFR sa k 1. 1. 1993 rozpadla na dva štátne útvary, čochvíľa sa však zase v určitom inštitucionálnom rámci (EÚ) spojí. V. Pivoňka očakáva, že tieto krajiny a ďalšie dve krajiny Višegrádskej štvorky budú musieť užšie spolupracovať, pričom optimálny mu pripadá model Beneluxu. "Jednou zo základných vecí je, ktorou cestou sa Európska únia vyberie. Či bude Európou štátov alebo Európu regiónov," povedal k téme budúcnosti EÚ. Stále existujú disproporcie, niektoré štáty sú totiž rovnako veľké, dokonca i menšie, ako iné regióny. Akým smerom sa bude Európa uberať? "Neviem, či niekto môže predpokladať, čo sa stane o 20 rokov." Konzul Pivoňka poznamenal, že v Európskej únii sa napríklad prvý raz objaví slovanský prvok. "Integrácia je proces, ktorý nemá v Európe obdobu. Túto cestu sme si vybrali, je najlepšou možnou alternatívou."
Nové malé a stredné členské štáty EÚ budú musieť podľa Pivoňku zachoviť si veľkú mieru pragmatizmu. Hlavne pri riešení ekonomických otázok. "Ekonomický boom prichádza 10 rokov po vstupe do únie. Čítal som dokonca analýzu, že Česká republika má šancu dobehnúť EÚ o 37 rokov, to už je otázka generácie," povedal V. Pivoňka, ktorý je však optimistickejší. Krajiny bývalého Československa majú totiž značný vzdelanostný potenciál, ktorý sa v minulosti neraz prejavil odlivom mozgov. "V tomto smere by som nám veľmi veril," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
