roku. Faktom totiž je, že protesty odborárov a rokovania samospráv s rezortným ministerstvom o tom, že na prevádzku im chýba veľa financií, ostali bez odozvy. Tak, ako predchádzajúce roky, ani tento nedostali zo štátneho rozpočtu zdroje na prevádzku, v ktorých by bola zohľadnená aj vyššia cena energií. Nehovoriac o nerovnakých tepelných rozdieloch na Slovensku a teda rôznych nákladoch.
Hoci zriaďovatelia dostali na účty prostriedky na tretí štvrťrok, v skutočnosti im vystačia na zaplatenie dlhov dodávateľom a ich obavy z toho, či dokážu zabezpečiť prevádzku v novom školskom roku, sú oprávnené.
Túto víziu nám potvrdil aj prešovský primátor Milan Benč po ostatnom stretnutí s riaditeľmi základných a materských škôl v meste Prešov, ako aj starostami 60 obcí, ktoré uzavreli dohodu so spoločnou úradovňou. "V mestských školách je dodávateľom tepla Spravbyt, tomu tiež dlhujeme peniaze, čo nie je v poriadku, ale uprednostnili sme elektrinu a vodu, aby nás neodpájali. Keď uhradíme faktúry, na september nám neostanú peniaze a hrozí aj zatváranie škôl. Neviem, ako to bude," uviedol primátor. Dodal, že financie chýbajú aj na to, aby sa urobili aspoň nevyhnutné opravy zatekajúcich striech, aby zabránili vlhnutiu tried, únikom tepla, či zatesnili okná. Nehovoriac o refundácii nákladov za opravy v mestských zariadeniach, ktoré poškodilo májové tornádo. Podľa Benča len na odstránenie havarijných situácií potrebuje mesto Prešov okolo 12 miliónov korún.
Väčšina starostov sa dôrazne priklonila k názoru neotvoriť školy, keďže napriek sľubom ministerstva školstva a výrokom Martina Fronca o tom, že všetky protesty, či obavy o prevádzku škôl sú predčasné, sa situácia nemení. Samosprávy kritizovali najmä systém prechodu kompetencií zo štátnej správy, ktorá síce prešla na ich plecia zo zákona, ale štát finančné toky nedodržal.
No aj medzi nimi sú v súvislosti so školami nejednotné názory. Našli sa aj oponenti, ktorí údajne nečakali na štát, ale už počas minulého školského roku urobili opatrenia na úsporu výdavkov za médiá. "Nemám obavy, že by som nemohol otvoriť základnú, materskú školu, alebo základnú umeleckú školu, hoci musím doplácať na prevádzku z obecného rozpočtu. Kontrolujeme spotrebu a uvažujeme o ďalších úsporných možnostiach v rámci mediálnych zdrojov," povedal nám starosta Širokého, jednej z najväčších obcí v okrese Prešov, Stanislav Bartoš. Mimochodom, je jedným z mála starostov, ktorí sa s odobrením obecného zastupiteľstva a istou dávkou odvahy rozhodli postaviť materskú školu z obecného rozpočtu. Stalo sa tak v období stagnácie stavebnej činnosti, keď viaceré obce a mestá žiadali štát o nové školy, ale balík na investície nebol dosť veľký.
Podobný názor má aj starosta Medzian Jozef Kipikaša, ktorý ešte pred časom zvažoval, či je materská škola pri vtedajšej návštevnosti rentabilná. Po istých organizačných zmenách sa však naplnila deťmi a ako zdôraznil, medziansku škôlku začali navštevovať aj deti z okolia, dokonca aj z Prešova. Naviac, dovtedy nevyťažená školská kuchyňa v súčasnosti zabezpečuje aj stravu pre dôchodcov a ľudí v hmotnej núdzi.
Zdá sa, že niektorí nečakajú na pomoc štátu a do spravovania vecí obecných vnášajú aj trochu biznisu, samozrejme v prospech občanov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
