tých, ktoré prezrádzajú životnú úroveň obyvateľov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Bratislava a jej blízke okolie dosahuje podľa kúpyschopnosti obyvateľstva takmer deväťdesiatosem percent priemerného HDP v krajinách EÚ. Inými slovami, životná úroveň v tejto časti republiky je porovnateľná s priemernou životnou úrovňou v Únii. Smerom na východ sa toto číslo rapídne znižuje. Kým územie Stredného Slovenska dosahuje tridsaťdeväť percent, na východe klesajú percentá na tridsaťpäť. So zmenšujúcou sa kúpyschopnosťou sa zároveň znižujú aj ceny. Háčik je v tom, že podstatne prudšie ako ceny samotné, klesá aj finančné ohodnotenie pracujúcich obyvateľov.
Priznám sa vám, až donedávna som bola presvedčená, že podnikatelia v "chudobnejších" oblastiach (teda tam, kde je vysoká nezamestnanosť), sa nachádzajú v podstatne zložitejšej situácii ako povedzme podnikatelia v hlavnom meste. Po krátkej, viac-menej neúmyselnej sondáži, som bola presvedčená o opaku. Práve v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou totiž môže byť podnikanie podstatne výhodnejšie. Jednoducho preto, lebo mzdy, ktoré majitelia rozličných firiem svojim zamestnancom vyplácajú, sa rovnajú približne tretine z toho, čo by museli zaplatiť napríklad v Bratislave.
Aby sa ľahšie porovnávalo, uvediem zopár príkladov. V bratislavských študentských agentúrach, ktoré sprostredkúvajú brigády, sa hodinová sadzba pohybuje v rozpätí od 40 do 60 korún. V prípade, že ide o fyzicky náročnejšiu prácu, je táto suma ešte vyššia (zvyčajne okolo 70 korún). Ak sú študenti šikovnejší a prácu si nájdu bez pomoci agentúry, môžu si zarobiť podstatne viac. Za pomocné práce v domácnosti môžu zinkasovať až 100 korún za hodinu. Za doučovanie cudzieho jazyka si účtujú spravidla 150 až 200 korún. A to sme len pri brigádach!
Na opačnom konci republiky je situácia podstatne horšia. Nájsť si prácu je často tak zložité, že si ju budúci zamestnanec nemôže dovoliť odmietnuť, nech by bolo jeho finančné ohodnotenie akokoľvek nízke. A tak nie je ničím nezvyčajným, ak vám pri nástupe do práce ponúknu 5 6 tisíc mesačne, čo je približne 40 45 korún za hodinu. Potom sa niet čo čudovať, ak veľké zahraničné i domáce firmy "vyhľadávajú" práve takéto regióny. V oblastiach s vyššou životnou úrovňou by im totiž ľudia za takýto plat jednoducho odmietli pracovať. A tak vzniká na miestach, kde ľudia potrebujú prácu i peniaze ako soľ, niečo ako "ekonomický paradox". Paradoxne sa dá totiž z pohľadu zamestnávateľov najviac zarobiť tam, kde je najväčšia chudoba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
