festivalu Európske ľudové remeslo poctilo účasťou 85 majstrov a vyše 800 účinkujúcich v rôznych kultúrnych programoch. Virvar, zábava, hry pre deti, atrakcie, debaty o tradíciách ľudovej výroby, výstavy a hodnotná kultúra v duchu „z každého rožka troška" - to všetko oživilo historické centrum Kežmarku.
„Chceme skoncovať so zlými zvykmi našich predkov, nebudeme sa prepadávať na cestách a navzájom si kradnúť tovar, chceme navždy zabudnúť na časy, keď sme sa navzájom zabíjali mečom alebo delovými guľami z tvarohu. Želáme si, aby všetci obyvatelia žili v mieri a pokoji," odcitovali z mierovej dohody primátor Kežmarku Igor Šajtlava a Levoče Miroslav Čurilla v piatok na hradnom nádvorí. Oficiálne pred zrakmi návštevníkov i pozvaných politických celebrít ukončili tzv. storočnú vojnu medzi rivalizujúcimi slobodnými kráľovskými mestami. Deklarovali svoju vôľu spolupracovať. Mier spečatili podpisom zmluvy a prípitkom z obrovských čiaš. Každý primátor mal však čašu iného tvaru a v publiku to jemne zašumelo. Nebude veľkosť pohárov ďalšou zámienkou na budúce nekonečné spory?
Tento rok chceli organizátori pripomenúť slávu cechu kolárskeho. Jeho tradície návštevníkom predstavil pán Karol Smrek zo Starej Ľubovne. „Remeslu som sa začal učiť hneď po fronte, v roku 1945. Učňovské časy boli ťažké, platila zásada učeň - mučeň. Čo majster prikázal, to sme museli robiť, či v maštali, alebo okolo domu. Lepšie to bolo za tovarišských rokov, to som bol v Kežmarku, toto mesto mi prirástlo k srdcu. Naučil som sa tu naozaj poctivé remeslo, nerobil som už len kolesá, ale aj sánky, lyže, ohýbané operadlá na sánky," spomína Karol Smrek. Dnes má už 76 rokov, boľavé ruky z tvrdej roboty a smútok v očiach z toho, že jeho remeslo už nemá kto robiť. „Pokiaľ viem, len jeden pán v Ružomberku ešte robí kolesárstvo, ale má už 83 rokov. Mňa ešte stále prosia, aby som robil, akoby sa roztrhlo vrece s požiadavkami na kolesá pre vozy a koče do múzeí," hovorí Karol Smrek. Spomína si, že počas roboty v Toporci za jednu zimu urobil aj 150 kolies.
K vyhľadávaným atrakciám EĽRO patrili aj prehliadky Kežmarského hradu s divadelnými scénkami. S nápadom prišla skupina kresťanského experimentálneho divadla M - teatro z Ľubice. „Pripravili sme denné prehliadky pod názvom Tajomné dejiny a nočné Krvavé dejiny. Zinscenovali sme na základe historických faktov niektoré dejinné udalosti, ktoré sa viažu k mestu a hradu. Chceli sme tak príťažlivou formou zaujať divákov. Našim cieľom nebolo robiť „cirkus", všetko vychádza z historických dokumentov. Potešilo by nás, keby sme túto formu mohli prezentovať nielen počas EĽRO, ale častejšie v letnej turistickej sezóne," uviedol autor projektu dramatizovaných prehliadok hradu Marcel Hudáček.
EĽRO aj tento rok potvrdilo, že je príjemným spestrením letnej turistickej sezóny pod Tatrami. „Snažíme sa termín dovolenky plánovať tak, aby sme boli v Tatrách počas kežmarského festivalu. Síce nás už ničím novým neprekvapí, stále je tu však príjemná atmosféra," povedali manželia z Hradca Králové.
Počas EĽRO pripravili organizátori aj benefičnú aukciu výrobkov, počas nej vyzbierali vyše 20-tisíc korún, ktoré venovali na Hodinu deťom. Putoval tam aj výťažok z akcie Kráľ remesiel. Najúspešnejšia medzi návštevníkmi bola umelecká drotárka Zita Mariášová, všetci remeselníci spolu vyzbierali okolo 16-tisíc korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
