obce Slovenska. Kostoly a kaplnky sa stavajú aj dnes. Keď ich však chce niekto vidieť zvnútra, na modlitbu nedajbože využiť mimo plánovaných omší, má problém. Na území metropoly Šariša sa nám počas dňa podarilo dostať len do jediného z kostolov. Otvorený sme našli akurát chrám sv. Mikuláša, dominujúci v centre mesta.
Katedrálny chrám sv. Alexandra Nevského pravoslávnej cirkvi na Plzenskej ulici dnes prebieha rozsiahlou rekonštrukciou. Na prvý pohľad je evidentné, že rekonštrukcia a prístavba niekoľkých vežičiek s medenými strechami exteriéru kostola z päťdesiatych rokov minulého storočia pomôže. Interiér si môžu veriaci vychutnať počas rannej a večernej bohoslužby. Keď ho chce vidieť turista počas dňa, má zatiaľ smolu. Dostavba chrámu závisí úzko od prostriedkov prešovskej pravoslávnej obce. Podľa jej správcu Michala Švajka je zatiaľ v nedohľadne. V budúcnosti by dvere možno aj otvorili. Pravdepodobne však na takúto vymoženosť peniaze nenájdu.
Ďalšou neprístupnou sakrálnou pamiatkou, ktorú naši predkovia postavili v Prešove na začiatku 15. storočia, je katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa na južnom konci prešovskej Hlavnej ulice. Gréckokatolícki veriaci z Prešova vedia, kedy môžu lavice kostola počas liturgie šúchať. Keď však do kostola zavíta turista, jeho prehliadka skončí pri kovanej mreži. Nepozrie si detailne neskorogotickú sieťovú klenbu nad chórom, kaplnku s katafalkom telesných ostatkov sídelného biskupa prešovskej diecézy sv. Pavla Gojdiča, ktorý zomrel ako martýr v leopoldovskej väznici, drevenú sochu čiernej madony z 18. storočia, ani štyri fresky zo života sv. Jána Krstiteľa, ktoré na strop chrámovej lode v roku 1757 namaľoval neznámy košický maliar. Cez mrežu si môže turista vychutnať aj 160-ročný ikonostas s oltárom od sochára Juraja Romána a maliara Alberta Fikasa z Viedne. Na gréckokatolíckom biskupstve, ktoré sídli v susedstve chrámu, sme sa dozvedeli, že s myšlienkou sprístupniť chrám verejnosti bojujú už dlhšie. Nemajú však správneho človeka, ktorý by na poriadok návštevníkov dohliadal. Aj keď náš rozhovor s hovorcom biskupstva Ľubomírom Petríkom prebehol už pred mesiacom a myšlienku sprístupnenia chrámu pokladá za správnu, mreža zostáva mimo bohoslužieb stále zavretá.
Zatvorený sme našli aj gréckokatolícky kostolík, ktorý vyrástol uprostred Sídliska III. a otvorili ho len v nedeľu. Sklamaní manželia, ktorých sme stretli opúšťajúc jeho zamknuté dvere, nám povedali. "Chceli sme sa len chvíľočku pomodliť a vidieť, ako nám to tu vystavali."
Na začiatku Slovenskej ulice pri ceste k pozostatkom mestských hradieb stojí upravený gotický Františkánsky kostol. Jednoloďový chrám s dvojvežovým hlavným priečelím je vo vnútri obdarený oltárom svätej rodiny z roku 1732. Aj ten však zostáva pred zrakmi turistov utajený presklenými dverami. Rozjímať môžu veriaci namiesto chládku kostola akurát pred jeho dverami.
Zavreté sú aj ostatné prešovské rímskokatolícke chrámy, vrátane moderného architektonického skvostu kostola Kráľovnej pokoja na Sídlisku III. Podľa dekana rímskokatolíckeho dekanátu v Prešove Stanislava Stolárika nemá cirkev ľudí, ktorí by otvorené dvere v kostoloch ustriehli. Turistovi by sa na prsty zrejme mohla prilepiť niektorá zo sakrálnych sôch, nebodaj aj modlitebná lavica.
"Zas až toľko náhodných návštevníkov našich kostolov v Prešove nie je. Na to, aby mohli byť chrámy otvorené, nemáme prostriedky," tvrdí.
V tomto prípade sa natíska otázka, kam investujú prostriedky zo zbierok, brinčkov, pohrebov a svadieb.
V zatvorených kostoloch dekan Stolárik nevidí problém. Každý má možnosť skočiť si na príslušný úrad a tam pekne poprosiť, či ho zatvoreným kostolom neprevedú. Hoci je letná sezóna v plnom prúde, zatvorená je aj veža kostola sv. Mikuláša, ktorá bola v minulom roku nezabudnuteľnou prešovskou atrakciou.
Katolícke chrámy v Prešove sú počas dňa pre verejnosť zatvorené, vo väčšine z nich prebiehajú aspoň ranné a večerné bohoslužby. Jediný deň, v ktorom otvára svoje brány evanjelický kostol sv. Trojice, je štvrtok. Jednoloďový empirický kostol zo sedemnásteho storočia je tak z vnútra pre väčšinu Prešovčanov i hostí úplné tabu. Podľa farára Jána Bakalára sa aj táto bariéra dá prekonať, keď o otvorenie požiadate na farskom úrade. Keby chceli nechať dvere otvorené, museli by sa v cirkevnom zbore nájsť ochotní dobrovoľníci.
"Takí sa nájdu na týždeň, dva a potom by bol zase problém," uzavrel tému J. Bakalár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
