bytovky, ktoré sú vo vlastníctve mesta. Obývajú ich Rómovia, ktorých počet nie zrejme nikomu známy. V nejednom byte sa totiž pozabudnú na "návšteve" na dobu neurčitú u svojich príbuzných cezpoľní Rómovia a magistrát nemá žiadne právne páky na to, aby stopol tento druh pobytu na území mesta. Psy brechajúce na balkónoch a v pivniciach, chudoba, stopercentná nezamestnanosť, dlžoby na nájomnom, fetujúci Rómovia so sáčkami v rukách, zdevastované bytovky bez dverí a okien. Tú sú charakteristické znaky tejto štvrte. Krompašskí Rómovia došli až tak ďaleko, že z povrchu zemského zniesli jednu z bytoviek a stavebný materiál rozpredali. V súčasnosti sa "zahryzli" aj do ďalšieho domu. Ostrovom v tejto štvrti sa dá nazvať bytovka s popisným číslom 19.
Rodiny, ktoré tam bývajú, žijú životom bežného človeka, nevyhýbajú sa platbe za nájom a v týchto dňoch si byty, ktoré užívajú, odkupujú do osobného vlastníctva od majiteľa - Bane š.p. v likvidácii. Pred neprispôsobivými susedmi sa obrnili plechovými dverami, ktoré sú pred zlodejmi chránené ešte aj skrutkami. "Pôvodné drevené dvere nám ukradli. Ráno o pol piatej idem do práce a dvere nikde," popísal bežný štandard v tejto štvrti predseda spoločenstva vlastníkov z bytovky číslo 19 Jozef Dub.
"V tejto štvrti som strávil celý svoj doterajší život. Pamätám si, vládli tu úplne iné časy. V Baníckej štvrti bývali hlavne zdravotníci pracujúci v neďalekej nemocnici. Situácia sa zmenila niekedy začiatkom osemdesiatych rokov. V meste pribudli nové činžiaky a pôvodní obyvatelia opúšťali Banícku štvrť. Ďalším úderom bola nežná revolúcia. Tá priniesla so sebou aj nezamestnanosť, niektorí prestali platiť za nájom. Spomínam si, že niektoré rodiny mali aj 100-tisícové dlžoby," popisuje ako premenlivá doba formovala osud Baníckej štvrte J. Dub. Lokalitu pomaly, ale isto obsadzovali Rómovia. "Spred našej bytovky pomaly mizli lavičky, detský kolotoč... Posledným klincom do rakvy bola lavička cez potok. Zlodeji ukradli najprv drevené časti, nejeden opilec preto skončil za tmy v potoku. Potom zmizla aj kovová kostra lávky," pokračuje vo svojom rozprávaní J. Dub.
V "devätnástke" - bytovke nachádzajúcej sa na konci štvrti žijú poväčšine pracujúci Krompašania a priemer tvoria obyvatelia so stredoškolským vzdelaním. "Najhoršie je to v čase vyplácania sociálnych dávok. Spev, krik, rušenie nočného kľudu je na bežnom poriadku. Okrem toho život nám strpčujú aj dlhoprstí susedia. Stále sa musíme mať na pozore, lákavým lupom je pre nich hlavne všetko to, čo sa dá spáliť," popisuje J. Dub tie najhoršie aspekty, ktoré prináša bývanie, ak máte za susedov neprispôsobivých ľudí.
Na našu otázku, či nerozmýšľa o najjednoduchšom kroku, a to nájsť si nové bývanie, J. Dub odpovedá: "Narodil som sa tu, moji rodičia prišli do Krompách v 60-tych rokoch. Mama ešte žije a napriek tomu, že pochádza z Ukrajiny, nechce odtiaľ odísť. Som optimista a verím, že nastanú lepšie časy. Pre mesto sú títo neprispôsobiví obyvatelia časovanou bombou a tak či tak, raz budú musieť tento problém riešiť. Verím, že to bude v prospech slušných ľudí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
