sveta. Bol na Pamíre, v Himalájach, Yosemitoch, Alpách a nakoniec odišiel na šesť mesiacov vykonávať prácu horského vodcu do národného parku Mount Cook na Nový Zéland. Tibor Hromádka zo Spišskej Novej Vsi.
Ako si sa dostal k myšlienke vodiť a sprevádzať klientov práve na Nový Zéland?
- Bola to vyslovene náhoda, rok predtým, ako som končil kurz horského vodcu s licenciou UIAGM som zisťoval informácie prostredníctvom internetu o možnostiach vodenia počas prebiehajúceho zimného obdobia (u nás na Slovensku). Jediným obmedzením bola podmienka anglicky hovoriacej krajiny.
Je náročné získať licenciu horského vodcu UIAGM?
- Musíš absolvovať náročné kondičné previerky, preukázať lyžiarsku zručnosť, lezenie v skale pomocou lezeckej obuvi náročnosť 7 a vo vibramách náročnosť 5 z medzinárodnej 11-stupňovej triedy obtiažnosti, absolvovať náročné výstupy v horách (dlhé, až 500-metrové steny, zimné výstupy), kurz trvá 3 až 4 roky, je spojený s precíznou zdravotnou prípravou a náklady tiež nie sú maličkosťou - bez stravy a ubytovania okolo 120
000 korún.
Sprevádzal si veľa domácej klientely, alebo to bola záležitosť vyslovene pre zahraničných turistov a návštevníkov?
- Prevažnú časť klientov, asi 80 percent, tvorili Novozélanďania a Austrálčania. Zvyšná časť turistov pochádzala z Ameriky a Veľkej Británie, no vodil som napríklad aj klientov z Izraela, Španielska, Nemecka dokonca aj Poľska.
Aké najvyššie a najzaujímavejšie vrcholy si navštívil?
- Vyliezol som na dva najvyššie, Mount Cook a Mount Tasman.
Akým systémom funguje manažment vodcovských spoločností, je to na podobnom princípe národnej asociácie horských vodcov UIAGM, ako je to u nás?
- Väčšinou sú to súkromné firmy, ktoré vlastnia samotní vodcovia a tí zamestnávajú ďalších vodcov. Spolok vodcov tam neexistuje, funguje to na princípe zamestnanec a zamestnávateľ.
Môžeš zhodnotiť stredisko, v ktorom si pôsobil, z hľadiska služieb v porovnaní napríklad s našimi Vysokými Tatrami?
- Čo ma doslova zarazilo, bola absolútna čistota, a to nielen v meste, ale aj v horách. Tam neuvidíš odhodený papierik, turistické centrá sú budované systémom náväznosti poskytovaných služieb zákazníkovi. Napríklad, v oblasti Národného parku Mount Cook sa zdvihli poplatky za lety na ľadovec, väčšia konkurenčná firma oficiálne požiadala našu firmu o spoluprácu s tým, že pri akomkoľvek lete budeme oslovovať ostatné firmy, aby sme naplnili vrtuľník na kapacitu a náklady na lety vyšli čo najmenej.
Keď si ostával vonku v teréne, akým systémom majú zabezpečené horské ubytovanie?
- Väčšina horských chát nemá správcu, sú vybavené jednoduchou kuchynkou, bez posteľnej bielizne. Rezervácie sa uskutočňujú osobným vyplnením hláseniek národného parku, každý deň sa prostredníctvom rádiového spojenia pracovníci národného parku spoja so všetkými chatami, ktoré zároveň aj spravujú a preveria účasť, či sa poprípade niekomu niečo nestalo. Platenie za chaty je buď cez faktúru, alebo osobne na správe parku - a to jednoduchým vhodením celkovej sumy do drevenej búdky.
Stretol si sa pri výstupoch s takzvanými "čiernymi vodcami", ako je to bežné u nás vo Vysokých Tatrách?
- Nie, nikde, tam si firmy objednávajú vodcov len s platných preukazom UIAGM a klienti vedia, že nikto iný nemá oprávnenie vodiť a vystavovať ich tak zbytočnému riziku. V poplatku, ktorý platia, je zároveň aj poistenie proti úrazu. U nás si klienti môžu predsa overiť databázu horských vodcov s licenciou UIAGM aj na webovej stránke www.hory.sk. Vyhnú sa tak nepríjemným konfliktom s ochranármi, kde bez vysvetlení jednoznačne porušujú návštevný poriadok TANAP-u.
Aké sú tvoje plány v budúcnosti?
- Letné obdobie využijem na vodcovskú činnosť u nás doma vo Vysokých Tatrách, lákajú ma tiež Peruánske Andy a Latinská Amerika - tak uvidím, veľmi rád by som prežil zimu na lyžiach v Kanade, ale všetko je ešte vecou dohôd.
Autor: Michal JANČUŠKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
