Oliver ONDRÁŠ & Mira KOVÁČIKOVÁ
Ždiar - Pod Ždiarskou vidlou a Havranom sa včera poobede stretli gorali zo všetkých strán Tatier. Dôvodom na spoločné stretnutie bol deviaty ročník Goralských folklórnych slávností (GFS). Tie už tradične organizuje v druhej polovici augusta obec Ždiar v spolupráci s miestnou folklórnou skupinou (FSk) Goral.
Do rázovitej obce v Belianskych Tatrách pricestovalo niekoľko folklórnych skupín zo Slovenska i Poľska. "Atrakciou" boli gorali zo stredného Slovenska, FSk Biela skala zložená z obyvateľov obcí Malá Borová a Huty. Ako sme sa dozvedeli od vedúceho skupiny pána Klimka, Borovčania patria k takzvanej "tatranskej, presnejšie roháčskej vetve" goralov. "Naši predkovia prišli z okolia poľského Zakopaného a usadili sa v Malom Borovom a Hutách. Tak to stojí v kronikách. Sme preto praví, nefalšovaní gorali, aj keď sme z Liptova. Hráme aj tradičné goralské piesne. O pravosti svedčí aj moje meno - Klimko. Na poľskej strane Tatier je zasa rozšírené meno Klimek, " dušoval sa šéf hudobníkov.
Hoci je goralská enkláva po oboch stranách Vysokých Tatier veľká, jej tradičný folklór nikdy nemal dostatočný priestor na samotnú prezentáciu. Goralskými folklórnymi slávnosťami (GFS) v Ždiari sa to zmenilo.
"Pre goralov v Ždiari je príznačné, že sa odlišujú od všetkých ostatných a zároveň preberajú isté prvky od iných, takže ždiarsky folklór je pestrý. Základom kroja vždy bolo to, čo si doma dopestovali. Muži nosia súkenné nohavice 'portki', košeľu 'sukmanu', súkenný klobúk 'kapieľku' či súkenné kapce 'kolcúny'. Príznačné sú ľanové košele, kožené opasky, kožuchy bez rukávov, teda 'serdaky'. Zážitkom je aj šitie kroja na mieru, krajčír vás nemeria klasickým metrom, ale šnúrkou s uzlíkmi. Krásny je napríklad ženský svadobný odev a je potešiteľné, že sa dnešní mladí chcú sobášiť v tradičnom kroji," povedal Daniel Damer z organizačného štábu GFS.
Potvrdil tiež, že tradičná goralská kultúra v Ždiari nie je na vymretie. Vo folklórnej skupine vedľa seba "fungujú" viaceré generácie, najstaršia je seniorská spevácka skupina, stredná generácia pôsobí ako muzikantská zložka a deti tancujú. "Najslabšie zastúpená je práve stredná generácia, súvisí to aj s ekonomikou, mnohí cestujú za prácou mimo domova," objasnil D. Damer.
Oproti minulým rokom sa v tomto roku na goralov nenahnevalo počasie. Vlani sa cez areál na Strednici v polovici programu prehnala búrka. Podobný scenár mali aj GFS spred dvoch rokov. Moderátor slávností D. Damer hneď v úvode pripomenul, že pekné počasie si u toho najvyššieho vymodlili tetky zo Ždiaru. V kostole sa vraj modlili celý týždeň.
GFS mali aj jedného oslávenca. Domáci detský folklórny súbor (DFS) Ždiaranček existuje neuveriteľných tridsať rokov. V týchto ťažkých časoch je to naozaj úctyhodný vek. Pri tejto príležitosti pripravil pre divákov zhudobnenú povesť "godku" o tatranských štítoch Vidle a Havranovi. Súboru prišli pogratulovať ich rovesníci zo DFS Štvorlístok z Trenčianskych Turní. Po deťoch sa na pódiu postupne vystriedali skupina Wierchowianie z poľskej Tatranskej Bukoviny, Biela skala, Weselica z Novej Bialej a FSk Pieniny z Krościenka a samozrejme domáci Goral zo Ždiaru.
Najväčšiu radosť z akcie i vydareného počasia mali miestni bufetári. Pochúťky pripravovali už od skorého rána. Pivo a vodka tiekli potokmi, veď nielen folklórom je človek živý a u goralov to platí dvojnásobne.
Autor: mb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
