krás Japonska v PKO, ďalšou bude dnešná atrakcia v hale Prešovskej univerzity, kde 22 zápasníkov predvedie tradičné japonské športové umenie sumo.
„Som rád, že Prešov má tú česť, že Mesiac japonskej kultúry začína tu. Výstava potom smeruje do Banskej Bystrice, Zvolena, až do Bratislavy," povedal nám prezident Slovensko-japonskej spoločnosti, ktorá má sídlo v Prešove, Martin Velecký. Podotkol, že aj ukážky suma si budú môcť ako prví pozrieť Prešovčania. Za podstatný moment považuje Velecký, že v delegácii Japoncov neprišli len zástupcovia športu a kultúry, ale aj tokijskej Daito-Bunka University. „Je to otázka budúcej spolupráce. My sme svoju úlohu na tomto poli už splnili. Podarilo sa spojiť dve veľké univerzity na Slovensku, ktoré potom na úrovni rektorov už môžu ďalej spolupracovať s japonskými partnermi. Rozvinúť vzťahy a hľadať partnerov, to sa nám podarilo," uviedol M. Velecký na margo päťročného pôsobenia Slovensko-japonskej spoločnosti a dodal: „Budeme samozrejme pokračovať v ďalších aktivitách, ale po tejto stránke si myslím, že ten základný kameň bol položený a už je len na univerzitách, ako budú ďalej spolupracovať."
Velecký netajil, že ho fascinuje, že „japonskí priatelia prišli opäť pripravení, ako sa patrí". Narážal aj na to, že profesor Matsuzaka má tričko s nápismi k 10. výročiu založenia SR, v slovenčine i japončine.
Medzi prítomnými hosťami vernisáže výstavy bol aj rektor Prešovskej univerzity Franitšek Mihina. Jeho účasť dávala tušiť, že slovensko-japonská spolupráca v akademickej sfére by mohla nabrať nové obrátky.
„Pokiaľ ide o moju účasť tu, tak po prvé je motivovaná záujmom o takmer všetko čo sa vzťahuje na Japonsko. A po druhé, aj keď Japonsko je geograficky a svojim spôsobom i typologicky, pokiaľ ide o kultúrne okolnosti, vzdialenou krajinou, našim záujmom je bližšie sa kontaktovať s japonskými akademickými inštitúciami. A to aj na úrovni neformálnych, a teda efektívnych foriem spolupráce," uviedol pre Korzár rektor PU, ktorý v týchto dňoch absolvuje stretnutia s japonskými kolegami z univerzít rôzneho zamerania. Cieľom je nadviazať a rozbehnúť spoluprácu s nimi. „Jednoducho, dnešný akademický svet je malý a je naozaj o komunikácii."
Skúsenosti s Japoncami sú také, že záujem o spoluprácu majú. Máte predstavu, v ktorých konkrétnych oblastiach by mohla PU s japonskými partnermi spolupracovať? „Prešovská univerzita má štandardnú štruktúru, pokiaľ ide o študijné odbory, študijné programy. Sme klasickou univerzitou, ktorá je celkom bežná vo svete, a teda aj v Japonsku. Mali sme už spoluprácu, predovšetkým na úrovni umeleckých katedier, ale chceli by sme, aby sa táto spolupráca preniesla aj do národopisu, jazykovedy a ďalších vecí súvisiacich s tými odbormi, ktoré na univerzite máme. A tých je minimálne sto."
Na výstavu prišiel aj tridsaťročný japonský doktorand Aro Chikashige, ktorý na Slovensku študuje sociológiu a v súčasnosti píše dizertačnú prácu o Rusínoch. Hovoril dobre po slovensky, keďže tu pôsobí tri roky, venoval sa ako asistent výskumu slovenskej menšiny v západnej Ukrajine, Vojvodine a Rumunsku. Prečo si teraz zvolil za svoju tému Rusínov? „Zaujíma ma hlavne to, ako si vytvorili svoju etnickú identitu," prezradil nám hlavný predmet svojej činnosti a doplnil aj všeobecné dôvody: „V Japonsku sú odborníci, ktorí študujú menšiny v strednej a východnej Európe, ale vždy sa tieto výskumy týkajú najviac Poľska, Maďarska, Českej republiky... Vybral som si Slovensko práve preto, že na túto krajinu nie je v Japonsku tak veľa odborníkov. Na druhej strane, aj my Japonci nemáme toľko skúseností zo spolunažívania ľudí z rôznych menšín ako vy."
Podľa jeho slov dnešné Slovensko pripomína starším Japoncom ich krajinu pred tridsiatimi rokmi. No zdôraznil, že na ceste za ekonomickou dokonalosťou stratili Japonci iné hodnoty, ktoré musia dobiehať, či znovuobjavovať. Ako vnímajú Slovensko v krajine vychádzajúceho slnka?
„My, Japonci, poznáme Slovensko zväčša ako Československo. Napríklad moji kamaráti žijúci v Japonsku, sa ma stále pýtali, či idem do Čiech a či hovorím po česky. Samozrejme, stále som odpovedal, že viem po slovensky a idem na Slovensko. Ich ďalšia otázka znie - je to rozdiel?" Ako však Aro Chikashige doplnil, pomaly, krok za krokom, začínajú objavovať Slovensko. Podľa neho majú obe krajiny spoločné krásnu prírodu a dobrých ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
