Text tejto rubriky vznikol pre projekt, ktorý realizuje Centrum slovanských štúdií University Hokkaido v Sappore, Japonsko. Výňatky z tohto projektu, týkajúce sa politických dejín mesta Prešov po roku 1989, uvedieme na pokračovanie na tomto mieste. Dnes prinášame pilotnú časť. Inak, doteraz bola na tomto mieste uverejňovaná rubrika AKO SI ŽIJÚ ZNÁMI ĽUDIA. Nestratila sa. O živote známych ľuďoch sa budete môcť dočítať v novej utorňajšej prílohe ŠARIŠ.
Mesto Prešov je centrom regiónu Šariš a po Košiciach druhým najväčším mestom východného Slovenska. Má vyše deväťdesiattisíc obyvateľov, je sídlom mnohých významných inštitúcií. Vďaka rozvinutému strednému a vysokému školstvu sa mu zvykne hovoriť Atény nad Torysou. Šarišská metropola má bohatú históriu, prvá známa písomná zmienka o meste pochádza z roku 1247 (z listiny bardejovských cistercitov), mestské výsady udelil Prešovu kráľ Ondrej III. v roku 1299.
Politické dejiny mesta Prešov, tretieho najväčšieho mesta v Slovenskej republike, sa v mnohom odlišujú od hlavného prúdu politickej reality po roku 1989 na Slovensku. Výsledky prešovských komunálnych volieb sa vždy odlišovali od výsledkov parlamentných volieb. V prvom rade tým, že v meste Prešov ani raz nedosiahlo výrazný úspech Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), teda subjekt, ktorý zvíťazil vo všetkých parlamentných voľbách v SR. Dvoma najsilnejšími politickými stranami boli a sú Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a postkomunistická Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a celé dejiny prešovskej komunálnej politiky sú prakticky dejinami animozít, zhôd, sporov i kooperácie predstaviteľov KDH a SDĽ.
(pokračovanie)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
