Vysokých Tatrách za kardinálne. Pri nedávnych oslavách 60. výročia vzniku observatória na Skalnatom plese a 50. výročí vzniku AsÚ to opätovne konštatovali viacerí.
"Otázky, aký vývoj čaká vesmír, či vychladne, ako sa bude správať, to sú podstatné témy, od ktorých sa odvíjajú ďalšie. My sme závislí od Slnka a je jasné, že najbližších minimálne 5 miliónov rokov by to malo vyzerať podobne, takže nás nič zásadné nepostihne. Čím viac údajov však získavame, tým viac otvorených otázok pre výskum vyvstáva," uviedol riaditeľ AsÚ SAV Ján Svoreň.
Jeho kolegovia potvrdili, že čím je ľudská civilizácia vyspelejšia, tým viac je závislá na slnku. Slnečná aktivita je však premenlivá, každých 11 rokov sa zvyšujú erupcie na Slnku, pribúda žiarenia. "Nepoznáme príčiny slnečnej aktivity ako takej, máme snahu predvídať, čo sa tam odohrá. Sú napríklad prípady erupcií na Slnku, ktoré spôsobili veľké výpadky elektrickej energie, výpadky družíc, ktoré sú zas naviazané na navigačné systémy," upresnil ďalšiu z vážnych vedecko-výskumných tém Vojtech Rušin z AsÚ. Podľa jeho slov vzťah Zeme a Slnka sú nosnými bádateľskými úlohami. S nimi súvisia aj otázky vývoja klímy na zemi.
Globálne otepľovanie označil za aktuálnu tému ďalší z vedcov AsÚ Aleš Kučera. "Našou úlohou je skúmať, či otepľovanie je skutočne spôsobené len skleníkovým efektom. Skúmame prejavy globálneho otepľovania, je jasné, že extrémne prudké výkyvy počasia sú nebezpečné pre prírodu i človeka," naznačil problém. Výskum premenných hviezd a zmien ich jasnosti zas svojimi výsledkami pomáha zistiť, o koľko sa zmenilo znečistenie zemskej atmosféry.
"Keď som prišiel pracovať na observatórium na Skalnaté pleso v roku 1959, takéto vrstvy, ako vidíme teraz, na východnom horizonte nebývali," ukazuje Vojtech Rušin na výrazný tmavý pás vo výške asi 800 metrov nad morom, nad ním pruh jasného svetla a znovu tmavý pás. "To je vrstva znečistenia, smog. Znepríjemňuje nám život, kedysi sa takáto vrstva držala vo výške 500 metrov, teraz sa tlačí vyššie," upozornil na viditeľné zmeny.
Astronómovia sa nevyhli ani otázkam možnej zrážky zeme s inými telesami. V auguste médiá priniesli správy o objave nového asteroidu a podľa predpovedí bola pravdepodobnosť, že sa zrazí so Zemou 22. 2. 2014 vysoká. Až ďalšie odborné prepočty podľa dráhy asteroidu ukázali, že riziko zrážky nehrozí. Odborníci vtedy pri prvých varovných správach hovorili, že takáto zrážka s asteroidom by vyvolala výbuch o sile ôsmich miliónov hirošimských bômb. Z mapy mala vygumovať Austráliu. "To bol optimizmus, keby k tomu skutočne malo dôjsť, tak by šlo o globálnu katastrofu s dôsledkami pre celú Zem. Principiálne k zrážke s iným objektom raz v ďalekej budúcnosti dôjde, Zem nie je imúnna. V blízkej budúcnosti však nijaký katastrofický scenár nehrozí. Astronómia dnes nevie o nijakom telese, ktoré by malo do Zeme naraziť," uzavrel Ján Svoreň. Podľa jeho slov úloha vedcov je skúmať a upozorňovať na možný problém tak, aby sme vedeli účinne predísť možnej katastrofe. "Dnes by sme to nevedeli, nežijeme totiž v americkom akčnom filme," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
