Obdobie 1989 - 1990
Na novembrové udalosti roku 1989 zareagoval Prešov relatívne rýchlo. Dôvodom bola jednak veľkosť sídla a predovšetkým prítomnosť silnej univerzity (išlo hlavne o početnú filozofickú a pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sídliacej v Košiciach). Sídlo, kontaktné a koordinačné centrum Študentského hnutia, ktoré sa prirodzenou cestou regrutovalo do Verejnosti proti násiliu (VPN), bolo na vysokoškolskom internáte na Gottwaldovej ulici (neskôr premenovanej na Ulicu 17. novembra). Podobne ako v iných českých a slovenských mestách a obciach, i v Prešove došlo k postupnému prerozdeleniu moci, ku kooptovaniu poslancov zo Študentského hnutia i Verejnosti proti násiliu, k odvolávaniu dovtedajšieho vedenia mesta.
Vtedajšieho komunistického predsedu Mestského národného výboru (MNV) PaedDr. Milana Rovňáka, ktorý bol v tejto funkcii od roku 1971 (najdlhšie pôsobiaca hlava mesta v jeho histórii), vystriedal na prelome rokov 1989/1990 PhDr. Ivan Benko (1947), predstaviteľ VPN. Vyštudovaný andragóg bol známy aj širokej verejnosti vďaka svojej pestrej kultúrno-spoločenskej činnosti, z jeho aktivít spomeňme napríklad pôsobenie v humorne ladenej hudobnej skupine Mloci. Aj keď bol Benko nominantom a popredným prešovským predstaviteľom VPN, až do novembra 1989 bol členom Komunistickej strany. Tento neoficiálne prvý primátor, oficiálne posledný predseda MNV v Prešove vydržal na svojom poste len do prvých slobodných komunálnych volieb, ktoré sa uskutočnili v roku 1990. Avšak ani v neskoršom období sa nevytratil z mestskej samosprávy, naopak, bol a doposiaľ je jednou z jej kľúčových persón. V rokoch 1988 až 1990 bol podpredsedom MNV komunista Ing. Milan Benč, v neskoršom období ďalšia významná postava prešovskej verejnej správy.
Hlavnou postavou "nežnej revolúcie" z konca roka 1989 bol Mikuláš Laš (1933), člen činoherného súboru Ukrajinského národného divadla (neskôr premenovaného na Divadlo Alexandra Duchnoviča). Bol hlavným organizátorom a moderátorom mítingov buď na priestranstve pred predajňou Sovietska kniha (Prešovčanmi nazývaná "Ruská kniha"), respektíve v Mestskej hale a v Parku kultúry a oddychu. Po revolúcii sa ale z politického života metropoly Šariša takmer vytratil. V rokoch 1990 - 1994 bol poslancom mestského zastupiteľstva (MsZ), neskôr figuroval (avšak bez významných funkcií) v Demokratickej strane (DS) a v Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii (SDKÚ).
Zamatovú revolúciu, ako znelo dobové pomenovanie, odštartovali v Prešove, podobne ako v iných mestách, vysokoškoláci. Medzi najznámejších aktivistov Študentského hnutia patril vtedy poslucháč 4. ročníka pedagogickej fakulty Jozef Muránsky, ktorý bol po novembrových udalostiach kooptovaný za poslanca Okresného národného výboru v Prešove, ďalšími boli napríklad Miloš Tuhrinský, Rudolf Petrovič, Karel Fröhlich, či Milan Tomaník. Bezprostrednou reakciou na aktivity študentov bolo vytvorenie Občianskeho fóra, neskôr VPN. Nie je známy presný dátum, kedy sa OF definitívne premenovalo na VPN, respektíve sa stalo jej súčasťou. Tieto štruktúry totiž nevznikali koordinovane, ale spontánne. Je možná súvislosť, že Prešovčania si spočiatku zvolili názov OF preto, že za svoj vzor pojali pražské štruktúry, keďže Bratislava bývala východoslovenským mestám v čase federácie politicky takpovediac vzdialenejšia. V prvej skupine ľudí formulujúcich občiansky protest boli Ján Kravec, Peter Rázus, Ľudovít Petraško, Dana Straková, Mikuláš Laš, Pavol Durkot a Mária Olejníková. Už 20. novembra 1989 sa k tejto prvej skupine OF-VPN pridali Peter Lieskovský, Peter Burda, Anton Bartunek, Alojz Zaduban, Ivan Benko, ktorých nasledovali aj Štefan Poliak, Juraj Krihovský a Valéria Kuchčáková. Prvý koordinačný výbor VPN mal 26 členov. Je príznačné, že nielen Mikuláš Laš, ale ani všetci ďalší zakladatelia občianskeho odporu nehrali v neskoršom šase podstatnú úlohu v politickom živote.
(pokračovanie)
© Centrum slovanských štúdií University Hokkaido v Sappore, Japonsko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
