v Tatranskom národnom parku sa od jeho uzákonenia v roku 1949 nerybárči, štyridsať mužov s udicami včera povolenie malo. Robili totiž legálny výlov nežiadúcich druhov rýb. Tým prispeli k záchrane vzácneho druhu siha marény.
"Celá akcia je len jedným z krokov, ktorými sa už v priebehu ostatných troch rokov snažíme prispieť k čisteniu Štrbského plesa. Pomaly sa nám darí odstraňovať prikrmovanie kačíc a rýb. Upozorňujeme turistov a vysvetľujeme im, aké škody prikrmovaním robia," uviedol organizátor akcie, ekológ Štátnych lesov TANAPu Pavol Kráľ. Podľa jeho slov len za jeden mesiac upozornia asi 43O ľudí, ktorí sú na brehu jazera pripravení s kúskami jedla prikrmovať ryby a kačky. Mesačne "nahádžu" do vôd Štrbského plesa asi 100 kíl nežiadúcej potravy. Práve tá má na svedomí, že vody jazera sú plné rias a v plese sa darí druhom rýb, ktoré tam nie sú pôvodné a ohrozujú siha.
Štrbské pleso je druhým najväčším na slovenskej strane Tatier. Leží v nadmorskej výške 1350 metrov n.m. a v ostatných dvadsiatich rokoch v jeho vodách klesá dohľadnosť z niekdajších 20 metrov na necelé tri metre. Mení sa tým aj úživnosť vody, ale najmä rybie osadenstvo. Zanesená voda vyhovuje druhom rýb, ako plotica či ostriež. Práve tie sú najväčším ohrozením siha severného marény.
"Štrbské pleso je pravdepodobne poslednou lokalitou na svete, kde ešte sih marény vyskytuje v čistej forme. Aj dnešný výlov nežiadúcich druhov rýb je záchrannou akciou na pomoc ohrozenému druhu siha," vysvetlil ekológ.
V predchádzajúcich obdobiach už ochranári robili niekoľko akcií na záchranu siha, zberali napríklad ikry ostrieža, za posledné tri roky ich zozbierali 1,5 tony. "Celý projekt robíme v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Správou TANAPu. Uvidíme, či sa potvrdia naše predpoklady a podarí sa vyloviť dostatok ostriežov a plotíc. Zatiaľ to ide dobre, rybári ulovili na stovky kusov nežiadúcich rýb. Zmenší sa tak ich expanzia a sih bude mať väčšie šance na prežitie," upresnil Pavol Kráľ. Vylovené ryby nájdu využitie v Stredisku genofondu rýb Štátnych lesov TANAPu vo Východnej.
Sih severný maréna sa do vôd Štrbského plesa dostal pravdepodobne v roku 1928. Živí sa planktónom, typické je pre neho biele sfarbenie a dorastá do dĺžky jedného metra, na Štrbskom plese maximálne do 45 cm.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
