pod trávou a stromami. Vďaka dlhoročnej práci archeológov a dobrovoľníkov z táborov Stromu života pod vedením Michala Slivku je dnes kláštor odkrytý očiam návštevníkov. V hektárovom areáli boli objavené pozostatky veľkej krížovej chodby s deviatimi celami, v ktorých trávili kartuziánski mnísi celé dni a noci v samote, mlčaní, pokorných modlitbách, no najmä písaním kníh. Zakladajúca listina kláštora z roku 1299 pomenúva toto miesto ako Skalu útočišťa, ktorá ochránila obyvateľov Spiša pred tatárskymi vpádmi. V 16. storočí bol kláštor zámerne zbúraný s povolením cirkvi. Stalo sa tak preto, aby ho neobsadili lúpežní rytieri a nezneuctili toto posvätné miesto. Po 200 rokoch tak kartuziáni opustili Skalu útočišťa a odsťahovali sa do filiálneho kláštora pri Dunajci. Až po ich odchode dostáva táto lokalita názov Kláštorisko. A ešte čosi po kartuziánoch ostalo - pomenovanie Raj pre každý kút zeme, kde pôsobili.
"Tento rok v júni bol na Kláštorisku zástupca Veľkej kartuzie z Francúzska. Sú rozhodnutí, že na Slovensko prídu, teraz ide o výber miesta," hovorí docent Michal Slivka z katedry archeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Zástupcovi tvrdej rehole, vyžadujúcej odriekanie, pokoj, samotu, vadil čulý turistický ruch. M. Slivka si predstaviť na tomto mieste kláštor aj turistiku - za múrmi kláštora by sa turistom na videu premietal filme o živote mníchov.. "Komerčný štýl turistiky by sa mal budovať na Čingove, Podlesku a na Dedinkách. Na Kláštorisku by malo byť nejaké bufetové zariadenie, nie typu krčmy a s predraženými cenami typu 40 korún za pivo na Lomničáku. Keď dobudujeme hospic, budú tam suveníry, ale aj bylinkový čaj či likér," načrtáva svoju predstavu do budúcna. Myšlienku kartuziánov vrátiť sa do Slovenského raja víta, podľa neho by to bola rehabilitácia tohto miesta.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
