zahraničnú politiku. Hlavnou témou, ktorou sa na oboch prešovských diskusiách zaoberala, boli otázky integrácie Slovenska do eurozóny a prijatie meny euro.
Podľa Kohútikovej je potrebné prijať za svoju víziu, akým spôsobom chce Slovensko postupne vymeniť korunu za euro. Prijatie spoločnej meny považuje za zavŕšenie integračného procesu.
"Vláda si osvojila myšlienku, že pre Slovensko je výhodné vstúpiť čo najskôr do eurozóny, prijať európsku menovú politiku a euro," uviedla viceguvernérka NBS, ktorá tiež zastáva názor, aby tak SR urobila čo najskôr. "Cieľom nie je euro, ale splniť podmienky, aby naša podnikateľská sféra mala rovnaké podmienky pre činnosť ako podnikateľská sféra v Európe," povedala na margo hlasov, ktoré hovoria o tom, že je výhodnejšie podržať si čo najdlhšie vlastnú menu.
Na zavedení eura bude podľa jej slov najviac profitovať práve podnikateľský sektor. A to najmä tým, že budú mať rovnaké podmienky ako inde v Európe, čo sa týka miery inflácie, úrokových sadzieb, stability meny. Nie nezanedbateľným faktorom je aj otvorenosť ekonomiky. Ako uviedla, v súčasnosti prejde ročne cez slovenské hranice tovar vo výške 1,8 bilióna korún, pričom 92 percent vývozu a 86 percent dovozu smeruje do (z) krajín Európskej únie, z ktorých väčšina má zavedené euro. "Už len konvertné poplatky znižujú konkurencieschopnosť našich podnikov."
Elena Kohútiková je toho názoru, ktorý presadzuje NBS, že je potrebné prijať európsku menovú politiku čo najskôr. "Ani jedna zásadná zmena neprináša iba plusy, ale aj mínusy. K vstupu do Európskej menovej únie sme sa zaviazali, otázkou je kedy. V prijatej stratégii hovoríme o tom, že vstúpiť musíme najneskôr spolu s ostatnými krajinami V4, ani o deň neskôr. Bolo by to pre Slovensko nevýhodné. Krajiny, ktoré splnia maastrichtské kritériá skôr, z toho budú profitovať."
Najväčšiu hrozbu pre prijatie európskej menovej politiky predstavuje podľa viceguvernérky fiskálny deficit.
Prijatie novej meny nemá medzi ekonómami iba priaznivcov, ale aj odporcov. Jedným z ich argumentov je, že centrálna banka nevyhnutne stratí nástroj menovej politiky. "Veľké banky a podniky sú už aj dnes oveľa menej závislé na politike centrálnej banky, pri dnešnej otvorenosti ekonomiky," oponuje E. Kohútiková.
Taktiež tvrdí, že ani vlastná mena nemusí vždy len posilňovať, ale závisí to od hospodárskej a ekonomickej politiky krajiny. Naviac neustále hrozí podnikateľom riziko kurzových zmien.
Zavedenie eura by malo mať podľa viceguvernérky centrálnej banky pozitívny vplyv aj na radových občanov. Odzrkadliť by sa mal na raste miezd, no zároveň zdôrazňuje, že musí narásť aj produktivita práce. Tá je v súčasnosti na úrovni 49 percent priemeru Európskej únie.
Na margo rastu cien po prijatí európskej menovej politiky podotkla: "Cenová úroveň je aj dnes nižšia v službách, nie v tovaroch, ktoré dovážame. Ceny služieb sa budú postupne zvyšovať, to je nezvrátiteľný fakt, ale len do tej miery, koľko im to ekonomika dovolí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
