peoplemetre, zaznamenala by rekordnú sledovanosť. A kto vydržal až do konca, musel uznať, že pri šikovnom zostrihaní na prijateľnú dĺžku, by z toho bol slušný sit-kom. Avšak na rozdiel od tých cudzokrajných, by v ňom účinkovali výlučne známe domáce tváre. A to by bol najväčší gól, zaručujúci divácku príťažlivosť. "Videl si zastupiteľstvo? Čo ten Kardoš zasa stváral? A čo tí alibistickí štatisti, čo všetko vedeniu mesta odsúhlasia, ale keď treba prejaviť názor, tak sa skoro všetci zdržia hlasovania? To je nehorázne, mesto nemá peniaze a oni si schvália 50 percentné odmeny za štvrťrok. Prečo primátorovi, ktorý pripravil mesto o prostriedky z EÚ, túto škodu nikto nezosobnil?" Takýmito a podobnými otázkami ma zasypávali na druhý deň po zastupiteľstve známi. Takéto a podobné komentáre počúvam často aj od cudzích ľudí, ktorí sa posťažujú v domnienke, že to za nich niekto vyrieši.
Áno vážení spoluobčania je to celé trápne, ale také, ako si zaslúžime. A na tom, že sa z vážnych vecí stáva komédia, máme leví podiel. Poľahčujúcou okolnosťou môže byť len to, že smiech je v bezvýchodiskových situáciách odľahčením bezmocnosti.
Mesto je skutočne na pokraji finančného kolapsu, poslanci hlasujú bez elementárneho rešpektovania demokratických zásad a citu pre spravodlivosť. Každý si prihrieva v prvom, druhom i treťom rade svoju polievočku. Osobné, rodinné, podnikateľské a iné väzby víťazia na celej čiare pred verejným záujmom. Áno, žijeme v takom meste, ktoré aj tak vyzerá. Možno závidíme iným, ktorí sú na tom lepšie. Lenže skôr, ako začneme kritizovať, mali by sme si upratať pred vlastným prahom a opýtať sa samých seba, čo sme urobili preto, aby to bolo ináč a lepšie. Viem, že som idealista, ale rezignácia je cestou k pomalej smrti zaživa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
