kolektíve kameramanov "jemní" hru jedna žena. Krompašanka Janka Cukerová. Začínala s fotografickým objektívom a prešla ku kamere. Táto vášeň ju priviedla do Markízy. Dnes aj práve vďaka nej, môžete vídať svoje obľúbené relácie, programy. Ako to všetko začalo, i niečo naviac nám už prezradila v rozhovore pre KORZÁR.
"Pri vyberaní strednej školy mamka náhodou natrafila na školu v Košiciach. Bolo tam možné študovať aj fotografiu. Myslela som si, že pri fotení aj zostanem. Ocko mi kúpil perfektný foťák, vybavil mi komoru, kde som trávila veľa času, niekedy až do rána. Myslela som si, že je to práca, pre ktorú som sa narodila. Moje obrázky zrazu ožili, keď sa mi do rúk dostala kamera. Pracovala som vtedy v káblovej televízii v Krompachoch a na jednej z akcií ma oslovil kompetentný človek z Markízy, či by som nemala záujem....," spomína na svoje začiatky sympatická Janka.
Výsledok práce kameramana vidíme až v podobe filmu, programu. Ale čo všetko sa za tým ukrýva? Ako vyzerá jeden deň v živote kameramanky? "Je ťažké opísať jediný deň. Každý z nich je iný. V jeden deň vstávam ráno o štvrtej, aby som stihla sprchu a o piatej už bola v práci. To sú dni, keď robím Teleráno. Prácu končím o deviatej, ak je však utorok doobeda točíme Sedem s.r.o. Poobede je to zasa Korzo. Ostatné dni však robím niečo iné. Televízne noviny, Lampáreň, Paľba, dokrútky do Telerána a Kakaa, Smotánka...," približuje J. Cukerová.
Pri tejto dynamickej práci si však nachádza aj čas na oddych. "Dokážem aj relaxovať. V lete sú to najmä grilovačky s priateľmi. O čosi menej vídam svoju sestru Slávku, ktorá tiež žije v Bratislave. Potom sú to telefonáty s rodičmi, pes Max, kvetinky a spánok. Svoju prácu nepovažujem za zamestnanie, ale koníček, za ktorý som platená. No mierna profesionálna deformácia vo mne zostáva najmä pri večernom pozeraní filmu, kde si všimnem kameru aj v odraze laku na aute," rozpráva Janka.
Táto práca jej dala aj čosi iné. "Nepamätám si to presne, ale zdá sa mi, že pri nástupe do Markízy som nemala ani cestovný pas a už vôbec neletela lietadlom. Vďaka svojej práci mám toho na konte dosť. Veľmi si vážim dve cesty s pánom prezidentom R. Schusterom. Jedna viedla k pápežovi do Vatikánu a tá druhá, celkom nedávno, do nádherného Izraela. Singapur, Turecko, výstava lietadiel v Nemecku, golfový turnaj v Taliansku, Anglicko, Dánsko,...množstvo ľudí si pomyslí ´dovolenkuješ a zadarmo precestuješ celý svet´. Veľký omyl! Zahraničná cesta je o celodennej tvrdej práci. Je to najmä nabitý denný program. Všetko zdokumentovať, doma zostrihať a odvysielať."
Dívať sa na svet ľudí cez oko kamery má Janka v popise práce. A aký je to pohľad? "Fascinujúci, škaredý, krásny,....Stretávam sa s množstvom ľudí, ktorí sa tešia, plačú. Bolí ma, keď musím natáčať autonehody a rôzne katastrofy. Vtedy si uvedomím aký je život krehký. Naopak milujem pôrodnice. Sála z nich sila, otvorenosť a úprimnosť."
Práca kameramanky ju priviedla do blízkosti populárnych osobností. S jednou z nich dokonca aj istý čas zdieľala spoločný podnájom. Jej spolubývajúcou bola Zuzana Belohorcová. "Obdobie spoločného podnájmu so Zuzkou bolo jednoducho krásne. Zuzka je neuveriteľný človek, ktorý rád pomôže. Som rada, že to môžem povedať práve teraz, keď ju množstvo Slovákov odcudzuje. Musíte ju poznať nie z obrazovky, ale takú aká je v skutočnosti. Vtedy by ste pochopili, ako si váži svojich rodičov, sestry. Ako nádherne dokáže o nich rozprávať. Zuzka je obyčajná, vždy usmievavá blonďatá dievčina. Nikdy som sa nestarala o jej partnerský život a tak to má byť," dodáva.
A ešte čosi. Za svoju najlepšiu vlastnosť považuje vďačnosť. "Pamätám si, ako ma Ľubo Vaclav - šéfkameraman v Markíze predstavil pri ženskom WC P. Ruskovi. Triasli sa mi kolená. Nemali však prečo. Správal sa ku mne ako priateľ, nie ako šéf. Táto televízia mi dala šancu a ja si to vážim."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
