Kresťanskodemokratické hnutie, tri kreslá obsadila aj Demokratická strana. Tretím najsilnejším subjektom boli komunisti so ziskom 10 kresiel.
Komunistická strana Slovenska sa v tom čase reformovala a dištancovala od nedemokratických prvkov prednovembrovej vlády komunistov. Faktickým zánikom "starej" komunistickej strany bol celoslovenský 20. zjazd, ktorý sa uskutočnil 21. októbra 1990 v Prešove. Strana na ňom prijala názov Komunistická strana Slovenska - Strana demokratickej ľavice (KSS-SDĽ), neskôr užívala iba pomenovanie SDĽ, a zároveň prijala dokumenty odrážajúce snahy o prekonanie marxisticko-leninských ideologických východísk a vybudovanie moderného, demokratického ľavicového subjektu.
Aj keď komunisti obsadili len šestinu mestského parlamentu, podarilo sa im triumfovať v kľúčovej voľbe prvého primátora, v ktorej zvíťazil ich kandidát, bývalý komunistický funkcionár Ing. Viliam Sopko (1948). Porazil kandidáta KDH Ing. Vladimíra Beliša (1952). Vo voľbách do prešovského MsZ sa nepresadila Slovenská národná strana (SNS), ktorá sa v parlamentných voľbách dostala do Slovenskej národnej rady, ako aj oboch snemovní Federálneho zhromaždenia. SNS získala v Prešove post jediného poslanca, pričom Dalibor Kušnír (1944) bol jediným poslancom zvoleným za 'národniarov', pretože neskôr, v komunálnych voľbách v rokoch 1994, 1998, ani 2002 nebol do MsZ zvolený ani jeden poslanec SNS či iného subjektu s prioritným národným princípom.
Ústrednou otázkou prvých komunálnych volieb v Prešove bolo to, či bude na čele mesta v novej etape komunista, alebo nekomunista. Víťazstvu Viliama Sopka značne napomohla nejednotnosť zvyšných kandidátov. Pred nástupom do funkcie primátora pôsobil Sopko ako predseda Okresného národného výboru, ktorým sa stal počas "zamatovej revolúcie", v decembri 1989, ako zástupca KSS.
Zvolením komunistického primátora a parlamentnej väčšiny VPN-KDH-DS nastal v Prešove precedens, ktorý predznamenal aj budúce rozdelenie politického vplyvu. Tým precedensom bola dohoda o koexistencii a kooperácii poslaneckých klubov, na základe ktorej sa Sopkovým zástupcom stal člen mestskej rady (MsR) a porazený primátorský kandidát Beliš z KDH. Za pôsobenia V. Sopka na poste primátora mesta sa stal prednostom Mestského úradu (MsZ) v Prešove Mgr. Eduard Stahovec z DS. Stahovec bol osobou zodpovednou za priebeh malej privatizácie v meste. Malá privatizácia na základe zákona č. 427/1990 Zb. začala vo februári 1991 a skončila v marci 1994. Verejnou dražbou v nej boli predané alebo prenajímané menšie jednotky služieb (napríklad hotely, reštaurácie, predajne), obchodu a priemyslu, oslobodené od starých záväzkov. V nasledujúcich voľbách v roku 1994 sa Stahovec za Demokratickú stranu neúspešne uchádzal o primátorský post. Na mieste prednostu MsÚ však zostal nielen po týchto, ale i po nasledujúcich (1998) voľbách. Napriek tomu, že jeho meno bolo spojené so škandálom s prideľovaním bytov, vydržal v prednostovskom kresle až do 30. decembra 2002.
Prešov zmenil v roku 1990 svoju mapu premenovaním najväčších námestí a ulíc, ktorých názvy pripomínali totalitnú éru. Leninova ulica bola zmenená na Masarykovu, Februárového víťazstva na Štefánikovu, ulica SRR (Slovenskej republiky rád) na Hlavnú, Červenej armády na Levočskú, Leningradská na Sabinovskú, Gottwaldova na ulicu 17. novembra a Leninovo námestie na námestie Legionárov (pozn. aut.: neskôr došlo k pravopisným úpravám, napr. ul. 17. novembra na Ul. 17. novembra, nám. Legionárov na Nám. legionárov, atp.).
(pokračovanie)
© Centrum slovanských štúdií University Hokkaido v Sappore, Japonsko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
